Chlapci vstávali s východom slnka. Boli priam očarení prekrásnou prírodou leta. Poskákali do vody a svieža voda bystriny im zvyšovala dobrú náladu. Iba tučný Petrík vo svetri s odporom pozerá na svojich priateľov vo vode. "Bŕŕŕ" striasol sa Petrík pri pomyslení, že by aj on mal ísť do vody.
"Kto dobehne posledný k stanu, ten ho musí zložiť a na svojom bicykli viesť," vyriekol jeden z kamarátov a už aj všetci utekali k stanu. Samozrejme, že tučný Petrík ďaleko zaostal. Kamaráti boli už osušený, keď k nim Petrík dobehol. Chlapci ho veselo vítali. Petríkovi však do smiechu nebolo, ked si pomyslel, že bude musieť celý deň viesť na bicykli stan. Kedalo sa nič robiť, taká bola dohoda.
Keď boli chlapci po raňajkách a Petrík svoj "prídel" popratal do seba, chcel svojim priateľom dokázať, že i on niečo vie. Postavil sa pred nich a slávnostne vyhlásili: "Videli ste, koľko som zjedol a pozrite sa, ja tú bystrinu aj takto preskočím." Rozbehol sa, skočil, ale stratil rovnováhu a milý Petrík pekne hore znak sa zrútil do bystriny. Keď priatelia zistili, že Petríkovi sa okrem "okúpania" nič nestalo, tak smiechu nebolo konca-kraja.
Slnko už začínalo pripekať, keď naši priatelia dorazili do malého mestečka. Pociťovali únavu a hlavne ich noril smäd. Zastavili sa v cukrárni na občerstvenie. Petríkovi pri pohľade na čerstvé a voňajúce zákusky sa priam zbiehali sliny. Neodolal a niekoľko porcií torty akoby sa doň prepadlo. Priatelia iba s úsmevma pozerali na túto "skazu".
Priatelia chceli pokračovať v ceste, ale slnko už tak silno pálilo, že sa rozhodli ísť na kúpalisko a až neskoršie sa vydať na cestu. Najväčšiu pozornost na kúpalisku, hlavne detí, vzbudil náš Petrik. Deti sa oko1o neho zhrnuli a so smiechom obdivovali jeho pretučnelú, sadlom obrastenú postavu.
Už bol večer, keď priatelia dorazili do dediny, kde žili ich starí rodičia. Boli unavení a bez dlhých rečí sa každý odebral k svojim. I Petríka privítali starí rodičia s nadšením. Veď bol ich jediný vnuk. Vypytovaniu nebolo konca-kraja. Petríkova myseľ však blúdila inde. Očakával, že ho starí rodičia uvítajú misou buchiet a nie mliekom a zemiakmi.
Na prázdniny do dediny prišli viacerí chlapcou. Dokonca ich bolo toľko, že mohli postaviť futbalové mužstvo. Toho využili domáci chlapci a futbalový zápas "Mesto - Dedina" bol dohodnutý. Kto nehral, tak sa prišiel pozerať. V bráne mužstva "Mesta" bol Petrík. Zápas skončil 10 : 0 pre dedinských chlapcov. Chlapci z mesta boli nešťastní a jeden z nich ukazuje na Petríka a hovorí "To on a te jeho sadle nám prehralo zápas." Petrík by sa bol od hanby najradšej do zeme prepadol.
V tej noci po futbale Petrík veľmi zle spal. Ledva niečo zjedol a zaželal starým rodičom dobrú noc, už aj bol v posteli. Dlho sa prehadzoval, stále nu v ušiach doznievali poznámky jeho priateľov a ostatných prítomných na futbalovom zápase. "To je nemotora, tá hora mäsa, ten je ale vykŕmený" atď. Napokon zaspal. Prisnilo sa mu, že sa nad nim skláňa bradatý človiečik a krúti hlavou.
"Otvor ústa a ukáž zuby," hovorí človiečik Petríkovi. Človiečik sa pri pohľade na Petríkove zuby priame striasol odporom. "Veď to nie sú ani zuby, ale akési povylamované hrablice," konštatuje človiečik. "Takéto niečo som ešte ani nevidel, škoda, že niesú tu moji vnukovia, aby som im ukázal, ako budú vyzerať, keď budú jesť iba sladkosti a múčníky a nebudú si čistiť zuby," hovorí človiečik.
"No Petrík, keď chceš byť taký, ako sú ostatní chlapci, tak si zapämataj, že nesmieš toľko jesť, hlavne nie kadejaké sladkosti, ako sú torty, zákusky, šľahačka, cukríky a podobne. Môzeš jesť i veľa, ale predovšetkým zeleninu. Ďalej musíš veľa cvičiť, športovať, zuby si dať opraviť a potom si čistenia udrživať chrup. Tu to máš všetko napísané, podáva človiečik Petríkovi popísaný papier.
Do izby prenikali lúče vychádzajúceho slnka, keď sa Petrík zobudil. Sadol si na posteľ a pretieral si oči. V prvých chviľach nevedel pochopiť, čo je sen a čo skutočnosť. Všetko si dobre pamätal. "Čo keby som skúsil tak robiť, ako mi radil človiečik," v duchu uvažuje Petrík. Čím viac rozmýšľal nad snon, tým sa mu viac páčili rady človiečika.
Petrík vzal sen vážne. Starí rodičia sa nevedeli vynačudovať, keď si na raňajky Petrík prosil pohár mlieka a chlieb. Do vrecka si vzal niekoľko jabľk a už aj uháňal na bicykli do poľa. Keď pocítil hlad, tak ho utíšil jablkami. "Nikdy som nevedel, aké dobré jablká má starý otec," s uspokojením si hovorí Petrík sám pre seba.
Každým dňom sa Petrík menil a to nielen správaním ale aj svojim vzhľadom. Jeho pretučnelosť sa začala strácať. Ochotne pomáhal starému otcovi v záhrade zalievať zeleninu, ktorú sa dokonči naučil rozoznávať. Už presne rozoznal petržlen od mrkvičky a reďkovku od kalerábu. Aj jedálny lístok Petrík zmenil. Najradšej jedol zeleninovú polievku, mlieko, čierny chlieb a hlavne zeleninu a ovocie.
Výsledky "receptu" človiečika sa začali dostavovať. Petrík i keď schudol, bol svieži a čulý. "Keď sa mi podarí vyšplhať na túto jabloň, budem spokojný," hovorí si Petrík sám pre seba a už aj objíma kmeň jablone. Napriek tomu, že sa zo všetkých síl snažil vyšplhať na jabloň, predsa sa mu to nepodarilo. Bol ešte stále ťažký, ale sa nevzdával a sebavedome si hovorí: "Veď ja to raz dokážem."
Petrík denne chodil do záhrady a tam neúnavne behal po vymeranej dráhe. Bol so sebou spokojný. Každým dňom robil pokroky, čas prebehnutej trate neustále skracoval a čím podával väčšie výkony, tým pociťoval menšiu únavu. Už nebolo pre neho žiadnou námahou vyšplhať sa na jabloň, na ktorú ešte pred nedávnom sa nevládal vyškriabať ani do polovičky.
Petríkovi kamaráti vlastným očiam neverili, keď videli premeny Petríka. Bolo horúce popoludnie, chlapci s Petrikom boli v neďalekom mestečku. Zašli si na kúpalisko. To, čo videli, nechceli veriť vlastným očiam. Petrík vystúpil na skokanský mostík a pekne skočil do vody. Okolo stojace deti nadšene Petrikovi tlieskali.
Koniec prázdnin sa nezadržateľne blížil. Petrík i so svojimi priateľmi sa vydali na spiatočnú cestu. Petrík už nebol vzadu, ale vpredu, hoci jeho bicykel bol zaťažený poriadny balíkom ovocia. Nocovali znovu v prírode a tom mieste, kde spa1i, keď išli na prázdniny. Petrík pri ohníku rozpovedal priateľom, čo všetko robil, aby sa zbavil prebytočného mäsa a tuku. Iba o človiečikovi nič nepovedal, aby sa mu kamaráti nesmiali.
Petríkovi rodičia o jeho premenách nič nevedeli. Kočudo, že ho ledva spoznali, ale keď videli, že je zdravý a svieži, boli nakoniec radi. Petrík slávnosťě vyhlásil: "Aj tie trojky zmiznú z vysvedčenia v budúcom roku:!" Otec hrdo dodáva: "Samozrejme má pevnú vôľu, to má po mne." "Pochopiteľne, po kom inom, ako po tebe," šibalsky sa usmievajúc, hovorí Petríkova mamička.
y
