\"Aj ti to patrilo, a ešte dostaneš, až otecko priletí!\" Povedala mamička. Chrobáčik prosil a sľuboval, že už to neurobí, a tak mamička, že to oteckovi nepovie. A Chrobáčik sa išiel kúpať. Skákal do trávy pri potoku, až rosa okolo striekala.
A teraz frrr - pod dub ku krstnej. Kosila na dvore chvojinu. Lienka ju odnášala a pekne rovnala na kôpky. Chrobáčik tiež nosil; krstná povedala, že im potom niečo dá.
Ale polienka len tak hádzal. \"Chrobáčik, tak sa to nesmie!\" Povedala Lienka. \"No tak si to rob sama!\" Chrobáčik sa hneval; sadol si na pník a mračil sa.
\"Vari ty už Chrobáčik, nevládzeš?\" Spýtala sa krstná mama. \"Zabudol si, že niečo mám? Choď a rýchlo nos! \"Chrobáčik nosil. Za chvíľku zaťala krstná sekeru do polena: \"Poďte, deti!\"
V sieni stála stará skriňa. Krstná ju otvorila a z najvrchnejšej poličky dala dole tanierik - prikrytý iným tanierikom. \"Hádaj, Chrobáčik, čo je tam? Je to sladké ako med.\" Bol to med. To si pochutili!
Už bolo pekne neskoro. Chrobáčik išiel domov. Mamička varila večeru. Otecko sedel na stoličke a húpal Chrobáčika na kolenách. Najedli sa a išli spať. Mamička podala Chrobáčikovi do postieľky ruku a už driemali. Pekne sa im spalo.
Bola jeseň. Svetla ubúdalo, zimy pribúdalo, a tak chrobáčiky, že už nikam nepoletia. Chrobáčik s mamičkou a s oteckom sa išli ešte pozrieť ku krstnej. Bola tam tiež Janinka z krásnej chalúpky v machu pri lese. Sedeli okolo kachiel a jedli koláče s tvarohom a s makom.
S Lienkou a s Chrobáčikom priniesla krstná z komory do izby celé zrnko vína, ako sa z hrozna utrhlo, také krásne modré až do červena.
\"Postavte ho tuto na stôl, to bude najlepšie,\" radil krstný. Vzal kladivko, vyrazil stonku, nasadil kohútik a natočil vína do krištáľovej nádobky.
Najskôr si dala mamička, potom Janinka, potom krstná a po nej otecko a krstný. Chrobáčikovi a Lienke tiež dali, ale len líznuť. Všetkým víno chutilo, len sa im zdalo moc silné. A tak Lienka skočila na lúku s džbánom pre rosu.
Krstný natočil do nádobky víno len do polovice, dolial rosou a podával okolo. Stôl pritiahol bližšie ku kachliam a rozprával, ako ho raz chcela prehltnúť žlna. Kmotríček zaliezol do medzery buka a žlna za ním nemohla.
Porozprávali sa a rozlúčili sa: \"Uvidíme sa zas až v lete!\" Janinka sa ponáhľala k lesu, Chrobáčik s oteckom a s mamičkou do stráne pod jalovec.
Doma sa hneď dali do práce. Najskôr priniesli mamičke z komory do kuchynky hrach a krúpy, aj pšenicu a krupicu a múku, trošku šošovice a iskričku masla. Potom nanosili drevo do kuchynky a do siene, okná upchali machom a zadebnili ich doskou. A teraz nech si mrzne. A ľahli si a spali a spali a spali.
Chrobáčik sa prebudil a chcel vedieť, ako je vonku. Otecko dal dole z okna doštičku a videli: všade sneh. Slniečko trošku svietilo, sneh sa trblietal a bolo tichúčko. Mamička uvarila kvapku polievky. Potom si zase ľahli. Mamička rozprávala Chrobáčikovi rozprávku. Chrobáčik ju držal za ruku a zaspal.
Keď sa Chrobáčik zase prebudil, mamička s oteckom boli hore. \"A ako je vonku?\" Dali dole z okienka doštičku a videli: Bol večer a svietil mesiačik. Už sa všetko zelenalo. Pod jelšou pri potoku kvitli tri sedmokrásky. \"Tam umreli tri chrobáčiky,\" povedal otecko. \"Asi sa oneskorili a zamrzli.\"
A bola jar. Všetko, všetko kvitlo, tráva bola veľká a rosa na nej ako granáty. Prišla Janinka, krstný, krstná a Lienka. Raňajkovali čokoládu a vyprážané venčeky. \"Milý Chrobáčik, mám radosť, že už dnes poletíš svietiť,\" hovoril otecko. \"Buď vždy dobrý a poslušný.\" Mamička, krstná, Lienka a Janinka Chrobáčika s oteckom a vyprevadili.
Chrobáčikovia leteli - ďaleko do šíreho sveta. Na západe ešte boli zore a Chrobáčikovi bolo veselo. Zrazu sa ale na neho z dubového lesa niečo rútilo. \"Ocko! Otecko! \"\" Och mlč, to nie je žlna, to je chrúst!\"
Leteli ďalej a pozerali sa a rozprávali si. A tu pred nimi zahučalo niečo strašne veľké. Videli ohnivé oči, zahnutý zobák a hrozné pazúry. Chrobáčik od strachu spadol na zem a zaliezol do trávy. \"Neboj sa, Chrobáčik, to je sova, tá nám nič neurobí.\"
Prileteli do krásneho údolia s vinicami a záhradami. Chrobáčiky sa tam len tak mihali a stále na seba volali. A dole kikiríkali kohúty. Chrobáčik s oteckom a krstná leteli do mesta. Oddýchli si na uchu kamenného leva. Lev stál uprostred studne a z papule pľul vodu.
Hviezdy začali blednúť a chrobáčiky leteli domov. Mamička a krstná s Lienkou už na nich čakali. \"A či Chrobáčik počúval?\" Pýtala sa mamička. \"Hej počúval,\" povedal krstný. \"Veď má rozum a už sa nebude báť.\" Chrobáčik rozprával, čo všetko videl, ale oči sa mu zatvárali. Dal pac a pusu, každý išiel po svojom a spali a spali.
y
