y
Pastierik a medvedica
Ďaleko od nás v divokých horách žila zlá medvedica.
Celý kraj mal z nej veľký strach. Nikto sa neopovážil isť do hôr. Ale zato medvedica zostupovala až k dedinám, odnášala dobytok a všelijako ľuďom škodila. Dedinčania sa rozhodli, že ju zabijú. Niekoľkokrát vydali sa za ňou do hôr s vidlami, sekerami a psami, ale medvedica im vždy unikla.
Raz prišiel do dediny pastierik. Ľudia mu porozprávali o svojom trápení a on sa im ponúkol, že medvedicu chytí. „Čo, ty že ju chytíš ?“, vysmiali ho. „Človeče, u nás sú mocnejší chlapíci a nepodarilo sa im to.“ Ale chlapec sa nedal. Tu vraj nezáleží na sile a sľúbil, že im medvedicu privedie živú.
Medvedica žila s malým medvieďatkom v opustenej pastierskej chyži vysoko v horách. Pastierik prišiel k chyži vo chvíľke, kedy medvedica nebola doma. Zoznámil sa s medvieďatkom. Medvedík ho pohostil a chlapec mu za to rozprával rozprávky, jednu krajšiu ako druhú. Medvieďatku rozprávky sa tak zapáčili, že nechcelo pastierika pustiť domov. Dohovorili sa, že ho medvedík schová na pôjde a poprosí matku-medvedicu, aby mu neublížila.
Keď sa medvedica vrátila domov, porozprával jej medvedík o pastierikovi a zmienil sa i o tom, aké krásne rozprávky vie rozprávať. „Dobre,“ povedala medvedica, „až príde druhý raz, povedz mu, že tu môže zostať s nami. I ja si rada vypočujem pekné rozprávky.“
Pastierik rozhovor vypočul a zišiel z pôjdu. Od tejto chvíle žil s oboma medveďmi, rozprával im rozprávky a stále premýšľal, ako by sa zmocnil starej medvedice. Konečne prišiel na dobrú myšlienku. Spravil na streche dieru. Keď pršalo, voda prúdom tiekla do chyže, takže v nej nezostalo suchého miestečka.
Medvedica sa hnevala a nadávala. Chlapec ju chlácholil: „Nehnevaj sa, milá medvedica, spravím ti nový, lepší domček.“ Z dediny priniesol sekeru, klince a z dosák zbil veľkú truhlicu na kolieskach. Keď začalo znovu pršať, nahovoril medvedicu s medvieďatkom, aby sa presťahovali do nového domčeka, tam im vraj bude lepšie.
Len čo medvede vliezli do truhlice, pastierik pričapil dvere, zamkol ich a poď s truhlicou do dediny. Medvedica darmo sa zlostila a revala, darmo chlapca prosila, aby ju pustil, darmo sľubovala, že už nebude ľuďom škodiť, ani zverinu prepadávať. Ani hrozba, ani prosba, nič jej nepomohlo. Chlapec viezol ju aj s medvieďatkom ďalej k dedine.
Keď dedinčania počuli rev medvedice, pobrali sekery a vidly a povybehovali na ulicu. Tu zazreli medvedicu, zavretú v truhlici. Hneď ju chceli zabiť. Ale pastierik ich odhovoril: „Vidíte, že som splnil sľub a doviezol som živú medvedicu. Ale ju nezabite, pusťte ju aj s medvieďatkom. Sľúbila mi, že už vám nebude škodiť.“
Dedinčania mu vyhoveli a medvedicu s medvieďatkom pustili. No medvede neutiekli do lesa, ale zostali pri chlapcovi. A dedinčania povrávali si: „Chlapec mal pravdu. Chytiť medvedicu, k tomu nestačí len smelosť a sila, ale k tomu treba ešte aj voľačo inšie.“ Viete čo?
