
y
Jarný výlet
Milé deti, poďme teraz spolu so včielkou Meduškou na výlet.
Vo veľkej záhrade stojí maľovaný včelín. Sú v ňom včelie domčeky. Volajú sa úle. V tom červenom býva mladá včielka Meduška spolu so svojimi sestrami.
Raz ráno, keď slnko nakuklo do včelína, Meduška vyšla z úľa. Poobzerala sa po rozkvitnutej záhrade a bźźź...
... letela najprv nízko, potom vyššie a vyššie.
Spustila sa a sadla na žltú púpavu.
Ako tak oddychuje, prisadla si k nej stará včielka Bzučalka a pozdravila ju: „Dobré ráno Meduška, už aj ty zbieraš sladkú šťavu z kvetov?“ „Dobré ráno teta Bzučalka. Ja len oddychujem, nepoznám ešte všetky kvietky. Ako sa volá tento kvet? Je zlatý ako malé slniečko.“ „To je púpava.“ „A tamten druhý, prečo má perie?“ „To je tiež púpava, ale už odkvitnutá. Na tých pierkach sú semená.“
V tom zadul vietor a biele pierka z púpavy sa rozleteli po lúke. Meduška poletovala medzi nimi.
V zelenej tráve videla kvietky ako iskričky. Sadla si na jeden z nich a takto sa mu prihovorila: „Iskrička milá, nože mi daj trošku sladkej šťavy.“ „Ja nie som iskrička, ale sedmokráska. Vezmi si šťavy, koľko chceš,“ povedal kvietok.
Meduška zbierala šťavu. Zrazu nad ňou čosi zamávalo krídlami. Bol to motýľ. Meduška sa zľakla a uletela.
Letela, letela a sadla na inú rastlinu. Zaklopala na vysoký žltý kvet a opýtala sa ho: „Ako sa voláš, kvietok?“ „Ja som prvosienka.“ A vďačne dala Meduške sladkú šťavu.
Meduška sa prvosienke poďakovala a už bola vo vzduchu. Preletela ponad plot nad lúku...
... a sadla si na belasý zvonček. „Cingy-lingy,“ zazvonil zvonček a Meduška si pochutnala na sladkej šťave. Z trávy na ňu zakývali biele kvietky voňavej jahody.
Aj ony pohostili Medušku. Napila sa sladkej šťavy do sýtosti, poďakovala sa a vybrala sa na cestu domov.
Letela, letela ponad lúku, ponad potok, ale už nevládala...
... a spadla do vody. Márne volala, márne prosila, nikto jej nepomáhal. Len smutné kvietky kývali na brehu hlávkami.
Tu išli okolo dve deti, Anička a Ivko. Podali Meduške slamku. Meduška sa jej chytila. Deti ju vytiahli z vody, položili ju na lístok fialky a pozorovali, čo bude robiť.
Meduška uschla, pomaličky roztiahla krídelká, zabzučala...
... a bźźźź odletela domov, do červeného úľa.