y
Usilovní žiaci Gejza a Baltazár
Milé deti, iste ste zvedavé, aké nové dobrodružstvá zažili naši starí známi, strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár. Predstavte si, že títo dvaja lapaji sa zapísali do školy, ktorá stojí na starom smetisku rovno za naším domom. Že ste o takejto škole ešte nikdy nepočuli? Máte pravdu, ani ste nemohli, lebo do tejto školy sa môžu zapísať iba mikróby.
Prezradím vám ešte, že strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár patria medzi najlepších žiakov. Triedny učiteľ Ladislav Špinka si ich nemôže dosť vynachváliť. Hovorieva: „Učím už päťdesiat rokov, ale takých usilovných žiakov som ešte nikdy nemal!\"
Iste ste zvedavé, milé deti, čo sa v tejto škole vyučuje. Nuž je to jediný predmet a síce maľovanie. Učiteľ Ladislav Spinka vyvoláva jedného žiaka po druhom k tabuli, ktorá však nie je čierna, ako by ste si azda mysleli, ale biela ako najčistejší sneh. A to preto, lebo farba, ktorou sa žiaci učia maľovať, je zasa čierna ako najšpinavejšia sadza.
Keď sa už žiaci naučia narábať so štetcom učiteľ Ladislav Špinka zavelí: „Trieda na môj povel vstať, v dvojstup nastúpiť!\" Všetci žiaci poslušne vyskočia a o chvíľu už stojí trieda vo vzornom dvojstupe. Učiteľ Ladislav Špinka si spokojne obzrie nastúpených žiakov a zavelí: „Trieda pozor, pochodóóóm póóóchod!\" A trieda vykročí za učiteľom Ladislavom Špinkom ako jeden muž.
Prvá ich cesta vedie zo školy rovno popod moje okno, kde práve sedím za písacím stolom a píšem básničku: Mám dve dcéry. Veľkú Katu, chvíľu planú, chvíľu zlatú. No a potom malú Táňu, chvíľu zlatú, chvíľu planú. Keď sú zlaté, tak sú mojou potechou. Keď sú plané, tak ich bijem varechou.
Žiaci na čele so strapatým mikróbom Gejzom a zafúľaným mikróbom Baltazárom sa však nestarajú o moju básničku, ale mieria rovno na dvor, kde budú mať prvú ozajstnú hodinu maľovania.
Učiteľ Ladislav Špinka ukáže na dve dievčatá, ktoré sa tam hrajú s loptou, pričom asi neviem, že sú to moje dve dcéry, veľká Kata a malá Táňa. Učiteľovi Ladislavovi Špinkovi je to však jedno.
Zavelí: „Trieda, k maľovaniu sa pripraviť, pozóóór, teraz!\" A žiaci sa rozpŕchnu ako vrabce, do ktorých strelia.
Začnú liezť po veľkej Kate a po malej Táni s plnými vedrami čiernej farby. A o chvíľu už maľujú a maľujú.
Učiteľ Ladislav Špinka stojí neďaleko s poznámkovým zošitom, do ktorého si zapisuje, ako sa jeho žiaci činia. Najviac jednotiek dostáva, pravdaže, strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár.
Obaja sú totiž naozaj veľmi usilovní žiaci. Natierajú veľkej Kate a malej Táni nielen nohy a ruky, nielen oči a uši, ale dokonca aj ich vlasy, na ktoré sú obe také pyšné.
A tak keď učiteľ Ladislav Špinka vytiahne z vrecka veľký zvonec, aby oznámil koniec vyučovania, strapatý mikrób Gejza má už dvadsaťpäť a zafúľaný mikrób Baltazár rovných päťadvadsať jednotiek.
Učiteľ Ladislav Špinka zavelí: „Trieda na môj povel v dvojstup nastúpiť!\" a žiaci sa vracajú popod moje okno naspäť do školy. Na čele so strapatým mikróbom Gejzom a zafúľaným mikróbom Baltazárom, najlepšími žiakmi triedy.
A čo sa zatiaľ stalo s mojimi dcérami, veľkou Katou a malou Táňou? Nuž stalo sa to, čo hádam ešte nikdy. Predstavte si, že obe tieto špinavé čudá zazrel ujo smetiar. A pretože mu ani vo sne nemohlo prísť na um, že sú to živé deti, chcel ich zobrať so sebou.
Až keď spustili taký rev, že nám skoro okná povypadávali z domu, prekvapene pustil obe čudá na zem. Veľká Kata a malá Táňa nelenili, vzali nohy na plecia a hybaj domov.
Vbehli rovno do kúpelne a tam sa začali umývať. Veľká Kata pod teplou sprchou a malá Táňa pri umývadle.
Zrazu sa však kdesi zvonka ozval taký tenký smiech ako myšací chvostík. To sa smeje strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár, lebo vidia, ako sa malá Táňa umyla. Ej, veru musia to rýchlo povedať učiteľovi Ladislavovi Špinkovi, iste bude mať z toho velikánsku radosť.
Vtom sa ale na malú Táňu pozrela veľká Kata a začala sa tak hlasne smiať, že chudák strapatý Gejza a zafúľaný Baltazár popadali od strachu na zem. Potom veľká Kata schmatla malú Táňu a drhla ju dovtedy, až bola opäť biela ako najčistejší sneh. Umývala jej nielen ruky a nohy, nielen oči a uši, ale aj vlasy, na ktoré bola taká pyšná. Chudera malá Táňa sa veľmi hanbila, že ju musí umývať veľká Kata.
Preto ráno vstala oveľa skôr ako inokedy a potichúčky sa vybrala do kúpelne. Keď sa zobudí veľká Kata, bude už vyumývaná ako ružový obláčik.
A takto, milé deti, ide u nás každý deň, lebo strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár chcú mať na vysvedčení samé jednotky.
A ja zase chcem mať čisté a zdravé dcéry, aby som o nich mohol písať čoraz krajšie básničky.
