y
Bumbrlíček
V malej, ale útulnej chalúpke v lese za dedinou žila žena s mužom. Boli síce chudobní, no aj tak veľmi túžili po dieťatku. Ľudia ich však varovali, že by mu nemali čo dať jesť, ale oni všetkým hovorievali, že keď majú čo jesť oni, aj dieťatko by isto uživili.
Jedného dňa sa muž vybral do lesa, kde sťal strop a potom vykopal aj pník. Mužovi napadlo, že vyzerá ako malé dieťatko! Trošku ho otesal: ručičky, prstíky, hlavička i telíčko – všetko zrazu vyzeralo ako živé, tak ho vzal domov žene a povedal, že sa o neho môže starať a že sa bude volať Bumbrlíček.
Žena vzala dieťatko, zabalila ho do perinky a začala pohojdávať v náručí ako pravé bábätko. V tom sa perinka začala hýbať a ozvalo sa: „mama, jedol by som!“ Žena položila dieťa do postieľky a šla uvariť kašu.
Uvarila plnú rajnicu, dala ju Bumbrlíčkovi a ten ju celú zjedol a potom ďalej kričal: „mama, jedol by som!“
Žena sa teda pobrala do dediny a zadlžila sa kvôli bochníku chleba pre syna. Keď sa vrátila domov, skôr, ako sa stačila čo i len otočiť, Bumbrlíček zjedol celý bochník a pokračoval: „mama, jedol by som!“ Žena sa čudovala, že ten bochník tak rýchlo zjedol, ale skôr, ako sa nazdala, Bumbrlíček hovorí: „Kašu som zjedol, mlieko vypil, bochník chleba som zjedol a teba zjem tiež!“ šup a žena bola v ňom.
Keď sa otec vrátil, počul Bumbrlíčka: „tato, jedol by som!“ Muž sa divil a pýtal sa: „kde je mama?“ „Zjedol som ju a teba zjem tiež!“ povedal Bumbrlíček a v tej chvíli mal otca v sebe. Čím viac jedol, tým väčší hlad mal. Vyšiel von z domu a šiel sa najesť do dediny.
Po ceste stretol dievčinu s vozíkom a tá sa pýtala, z čoho má také veľké brucho. Bumbrlíček jej na to odvetil: „Jedol som: zjedol som kašu z rajnice, mlieko s kožkou, bochník chleba, mamu, otca a teba zjem tiež!“ A dievčina aj s vozíkom zmizla v jeho bruchu.
Na to stretol pastiera, ktorý pásol ovce. Bumbrlíček na nich dostal chuť a vraví: „Zjedol som kašu z rajnice, mlieko s kožkou, bochník chleba, mamu, otca, dievčinu s vozíkom a teba zjem tiež!“ A tak zjedol aj pastiera spolu s jeho ovcami a psom. A jedol ďalej – jedol všetko, čo stretol po ceste: sedliaka i stádo prasiat, chlapca na koni i koňa.
Až napokon stretol na poli babičku, ktorá okopávala kapustu. Bumbrlíček nezaváhal a hneď začal vytrhávať zelené hlávky a pchať ich jednu za druhou do seba. Potom sa pozrel na babku a chcel prehltnúť aj ju, lenže babička sa na neho zamračila a povedala mu, že už toho zjedol dosť, vzala motyčku a...
A keď padol ako uťatý na zem, rozpárala mu brucho – v tej chvíli mu z brucha vyskočil sedliak aj s prasatami, ovčiarsky pes, muž aj žena, ktorá si pod pazuchou niesla bochník chleba.
V bruchu však neostal ani pastier s ovcami, chlapec s koňmi ani dievčina s vozíkom – a všetci šťastne utekali domov.
