y
Smola a Mazáčik - Námorníci
Smola a Mazáčik chceli byť námorníkmi, preto si zaobstarali loď – peknú veľkú plachetnicu. Bol krásny deň, more plné vĺn, slniečko svietilo a loď sa kolísala zo strany na stranu... jedným slovom, úplná idylka. „Budeme chytať ryby, nech máme čo jesť.“
Avšak, na mori nie sú sami! Ich krásna plachetnica sa zapáčila aj pirátom brázdiacim more. A keďže vyzerala ako nová, kapitán hneď zavelil: „Napravo od nás je krásna loď, ktorá vyzerá honosne, tá by veru stála za lup!“
Tak teda do útoku! Nabiť a pááľ!! BUM. Vedľa. A znovu – nabiť a páááľ!!! BUM. Znovu vedľa... Smola a Mazáčik majú zatiaľ šťastie!
„Sláva, minulo nás to!“ Mazáčik všetko sledoval ďalekohľadom. „Ani trošku sa mi to nepáči... kto to po nás strieľa?? Veď nám zničí loď!“, strachuje sa Smola. „Musíme sa správať ako praví námorníci a chrániť si svoju loď,“ ozval sa na to nebojácne Mazáčik.
„Vidím pirátov!!! Čo budeme robiť???,“ volá s obavami Smola. „Ale čo by,“ vraví Mazáčik pokojne, „prosto sa len budeme brániť tým, čo tu máme.“
Vzali jedinú strelnú zbraň na palube a začali strieľať. Ako prvý strieľal Smola...ale všetky jeho rany išli vedľa. „Počkaj, teraz to skúsim ja, pokiaľ máme náboje,“ povedal Mazáčik a začal strieľať. Prásk! To bola pekná trefa!
Trafil presne do kapitána, ktorý už takmer oslavoval svoje víťazstvo. Razom zletel do vody a na palube ostala len jeho drevená noha. Žblnk. Vlny sa za ním zavreli. A bol po kapitánovi a teda aj po pirátoch.
Hurá, nebezpečenstvo je zažehnané. Alebo žeby nie? „S pirátmi sme si síce poradili, ale čo s týmto?“ Nuž, toto bude trošku tvrdší oriešok!“ Fííí! Na nebi to vyzerá na poriadnu búrku.
To asi nebude len malá prietrž mračien, to bude riadna „jazda“ – vietor sa dvíha, vlny bijú do lode ako divé... Vlastne nie, vietor sa už viac nedvíha, už sa dvíhajú len vlny, ktoré sú väčšie ako loď. Sťažne z lode pomaly letia preč. Tu nám už veru dáždnik nepomôže...
Je čas si priznať, že teraz je už všetko márne... Ostáva len vziať záchranné kolesá a hurá do vody. „Kde len máme ten záchranný čln?“
Zobrala ho voda alebo ho odniesol vietor? Nech už to bolo akokoľvek, jedno je isté, Mazáčik a Smola musia rýchlo skočiť z potápajúcej sa lode. Keď nie je čln, postačí aj súdok, pretože vždy lepšie v sude, ako len tak vo vode! Takže šup, hlavne sa trafiť a neminúť!
Mazáčik a Smola nemajú nikdy zlú náladu – veď je to super dobrodružstvo!! Predsa nebudú plakať len preto, že prišli o svoju loď. Koniec koncov, z lode ostali aspoň dosky, takže stačí len neleniť a pustiť sa do práce!
„Síce už nemáme loď, no ešte stále si môžeme postaviť krásnu plť!“ A ešte akú!! Aj rybky sa čudujú, čo to pláva po mori – prepracovaní a ospalí námorníci na plti, ktorí si nerobia ťažkú hlavu z toho, že netušia kde sú. Hlavné je, že sa plavia!
Lenže, čo je zasa toto? Plť klesá pod hladinu! A tamto je akási príšera! Čo si len teraz počnú? Páni, len žiadna panika!
To predsa nie je žiadna príšera. Je to len milá chobotnica. „Tak uvidíme, kam nás Osud zanesie,“ utrúsil Mazáčik. „Nie Osud, ale chobotnica!“, opravuje ho Smola a smeje sa z plných pľúc.
Po chvíli im už však nebolo do smiechu – tá chobotnica sa snáď splašila, veď pláva ako šialená! „Čo len s nami bude???“, kričí Smola a Mazáčik sa len pevne drží sťažňa. Smola možno aj čakal odpoveď na svoju otázku, no Mazáčik si len v duchu pomyslel – však ono to už len nejako dopadne.
A mal pravdu! Chobotnica je síce splašená, ale zato veľmi dobrácka. Preniesla ich cez vlny priamo na breh prístavu. Smola a Mazáčik sa zrazu cítia ako správni námorníci – vytiahli si fajky a majú pocit víťazstva.
Majú však na to nejaký dôvod? Z lode ostal len sťažeň s kúskom plachty, inak im nič neostalo. Vlastne – vlastne áno! Správny námorník by mal mať ešte rum a ten oni majú. Napokon z nich predsa len sú praví námorníci!
