„A trebárs do lesa,“ povedala mačička. „Škoda len, že nemám žiadny slnečník, keď slniečko tak krásne svieti.“
„Ono ti to neuškodí, keď ťa slniečko trochu opáli,“ hovorí psíček. „A teraz už sa dlho neoblizuj a poď!“
„No, veď sa predsa musím trošičku upraviť, keď idem v nedeľu von,“ riekla mačička.
„Pozri sa len na seba, ako vyzeráš: máš jedno ucho hore a druhé nakrivo. Uši sa majú nosiť rovnako.“
Psíček si narovnal uši a šli. Cestou si rozprávali, čo budú v lese robiť.
Ako tak šli, pozeral na nich z krovia zajac. „Hehe,“ začal sa posmievať. „Ten psíček má jedno ucho hore a druhé nakrivo!“
Bola to pravda. Psíček si nadal na uši pozor a mal zase každé inak. „On sa ti posmieva!“ povedala mačička.
Psíček sa na zajaca nahneval a rozbehol sa za ním do krovia. Ale zajac utiekol a bol už dávno preč.
„Ono v tom kroví bolo tŕnie,“ povedal psíček. „Ale keby som to bol vedel, bol by som ho dohonil.“
„Škoda šiat do takéhoto tŕnia,“ povedala mačička. „Máš roztrhnuté nohavice! Trčí ti z nich košeľa!“
„Keby sme to aspoň mohli opraviť. Nemáš pri sebe niť?“ „To nemám,“ povedala mačička. „Aha, pozri, tamto, myslím, niečo je!“
Pozerajú a bol to uvarený makarón. Ležal tam rovný, natiahnutý a myslel si, že ho nikto nevidí.
„Je to rovné,“ štuchla do makarónu mačička, „to je ceruzka.“ Makarón sa zľakol a zmotal sa do kolieska. „Ba nie,“ kričal psíček,“ je to povrázok!“
„Vezmi ho a zaši mi tie gate!“ Mačička vzala makarón a zašila psíčkovi makarónom gate.
„Tak, teraz už sa mi nikto nebude smiať,“ nahováral si psíček a šli zase ďalej a rozprávali sa.
Ako tak šli, makarón sa zo svojho preľaknutia spamätal. A začal sa potichu z tých gatí súkať von.
Išla okolo sliepka a vidí, že psíkovi vylieza z gatí makarón.
„Počkajte trochu,“ povedala psíčkovi, „hľa tuto...“ a zobla a vytiahla makarón a zhltla ho.
„Tuto bol makarón a ten vám, myslím, vyžral do nohavíc dieru. Však som ho za to potrestala; zjedla som ho.“
Mačička sa pozerá a vidí, že psíček má gate zase celé rozpárané. „Veď to bol povrázok na zašitie nohavíc,“ povedala sliepke.
„Ba nie,“ hovorí sliepka, „na moju dušu, bol to makarón a žiadny povrázok. To by ste zízali, jak sa krútil!“
„A keď chcete tie nohavice zašiť, keď pôjdete o kúsok ďalej, tam býva krajčírka a tá vám to snáď zašije.“
Krajčírka psíčkovi tú dieru zašila a dala im ešte každému hrnček mlieka a kus mazanca, a tak šli spokojne zase domov.
Koniec.