Práve v tej chvíli vyskočil na cestu malý baránok. A zostal stáť a pozeral sa prekvapene, čo sa to k nemu tryskom ženie... A snáď by ho kone zozšliapali...
...nebyť Jurka! Skočil proti nim, schmatol ich za uzdu a strhol ich na bok. Pozlátený kočiar sa div neprevrhol, kočiš spadol z kozlíka ako zrelá hruška - a kniežacia jasnosť si narazila nos!
Tá vrieskala, tá vyvádzala! A plná zlosti pohrozila ovčiarovi, ze mu ukáže. A než s krikom odišla, ohnala sa po ňom slnečníkom. Jurko sa prikrčil, baránka schoval do náruče a povzdychol si: „Už aby ťa vzali všetci čerti!\"
Na kraji čiernej rokliny, odkiaľ diabli pozorujú ľudí a starostlivo lapajú ich náreky, kliatby a žaloby, začul jeden rohatý to ovčiarikovo prianie a hneď ako splašený s ním letel dolu...
... do pekelnej kancelárie. Tu starý škrabák zapisoval pre poriadok do velikánskych kníh každé zlo na svete. Našiel rýchlo aj zoznam hriechov kňažnej Kataríny.
Privliekol ho pred Lucifera, kniežaťa pekiel, a ukázal mu, aká je to zlá, pyšná, klamárska osoba, ako týrala ľudí... To Luciferovi stačilo; prikázal, aby sa po kňažnú Katarínu hneď vybral čert!
Škrabák vyzval Kokeša, trochu hlúpeho, večne hladného raracha. Keď Lucifer zistil, že si tučko trúfa, že dokáže zmeniť aj svoju podobu, bez rozmýšľania ho pustil po vzácnu hriešnicu.
Kokeš sa vyhupsol na obláčik a dal sa doniesť k dedine, nad ktorou sa vypínal pyšný kňažnin zámok. Chcel letiet ďalej, ale zarazila ho vôňa Kačiných koláčov, stuúpajúca nahor - rovno až k nemu.
To sa vie, mlsný čert hneď zabudol, prečo ho Lucifer poslal na zem, hneď sa spustil ku Kače na dvor a začal koláč za koláčom hltať, zhrabával ich na hromadu a pchal sa...
A ako už bol nemotorný, zhodil dosky, na ktorých koláče vychládali. Ozvali sa rany - Kokeš len taktak, že sa schoval do drevníka. Kača vybehla na zápražie, myslela, že to snáď urobili chlapci, a preto sa poponáhľala...
pred chalupu! Okolo prechádzal práve panský kočiar. Kača sa nemohla dosť vynadívať na kňažnine šaty; mala ich plné oči. „Keby som takú parádu mohla mať,\" zatúžila, „snáď by som za ňu aj čertovi dušu dala!\"
Na také prianie sa musí čert ozvať. Aj Kokeš prestal hodovať, premenil sa na kramára a hrnul sa ku Kače. A tu zo škatulí vyťahoval pestré šatky, stuhy, hodváb, vychvaľoval ich a lákal užasnutú dievčinku, len aby si vybrala, že jej budú ostatní závidieť...
Zatiaľ rozhnevaná kňažná nariadila drábovi, aby okamžite ovčiara chytili, privedli a riadne ho vyšibali za jeho hrubú opovážlivosť.
Sotva Jurko počul, čím ho chcú poctiť, furiantsky sa usmial a na zámok odkázal, že o takú výslužku nestojí, že dnes musí k muzike a že jej jasnosť so vetkým panstvom môže isť k ďasu!
18. A toto zase trklo Kokeša! Než sa Kača spamätala - bol preč! Prezliekol sa za poľovníka a zamieril k zámockej bráne. Lenže z blízkej krčmy zacítil husiu pečienku a dostal na ňu hroznú chuť! „Kňažná mi neutečie...!\" povedal si a vošiel do sály, kde sa ľudia radovali, že majú aspoň jeden deň od vrchnosti pokoj.
Muzikanti dlho veselo vyhrávali, chasníci spievali - avšak z čista jasna všetci stíchli. Do dvier - s noštekom hore – sa vniesla Kača v našuchorenej krinolíne a s vejárom - ako nejaká slečinka. Kto to kedy videl, aby sa dedinské dievča pansky obliekalo? Dali sa všetci do smiechu. Aj Jurko – ovčiar! A nikto si Kaču nechcel k tancu brať. To vyobliekanú dievčinu veľmi nahnevalo. Dupla si a skríkla: „A ja budem tancovať - a trebárs s čertom!\"
Do Kokeša ako keby šidlo pichlo! Vyskočil a uklonil sa pred načeperenou Kačou. A potom ju schmatol a začal s ňou hopsať a skákať z kúta do kúta. Vyzeralo to smiešne, ale Kača sa neprestávala s poľovníkom - Jurkovi natruc - vytáčať. A keď ju potom neznámy tanečník pozýval k sebe na panstvo, že sa tam bude mať dobre, pozvanie žartom prijala: „Na mojdušu... ja s vami pôjdem!\"
Len to dopovedala, Kokeš s ňou zatočil - a vyletel aj s naparádenou Kačou zo sály von. Všade po ňom zostalo plno škaredého a štipľavého dymu.
Z poľovníckeho pána sa vykľul rohatec. Kača sa ho najprv predsalen trošku zľakla; potom ale čertisko donútila, aby ju nieslo na chrbte po skalách aj po lesoch. A bila ho a ťahala za rohy. Kokeš prosíkal, že ju zase donesie k ovčiarovi. Kača však ani počuť! „Keď si mi chcel ukázať peklo, chcem to tvoje hospodárstvo vidieť zblízka!\" okríkla raracha a hnala ho priamo k čiernej rokline.
Pekelnícky škrabák sa zdesil, koho to Kokeš nesie, a zakázal otvoriť vráta. Kača sa začala vyhrážať, že hlúpeho čerta zaškrtí, že je hladná a že nebude dlho čakať. Všetkých ďasov prešiel smiech, brána sa otvorila a Kokeš s Kačou na chrbte vošli slávne do pekla.
Lucifer zúril, pretože drzá dievčina sa posmievala aj jemu a nič si z jeho hudrovania nerobila. Čo si počať? Nad Kačou nemali čerti žiadnu moc, nemohla teda v pekle zostať. Utrápený Kokeš - podľa kniežacieho rozkazu - musel s ňou opäť do dediny.
Rarach sa dopotkýňal s napaprčenou Kačou až k Jurkovi a úpenlivo ho prosil, aby si ju vzal, aby jej všetko odpustil, že on vlastne prišiel po kňažnú a nie po ňu! Ovčiar za takú správu čerta od Kače rád oslobodil! Všetko toto si vypočul dráb, ktorý ovičiara od rána tajne strážil.
Vybehol z krovia, ako keby ho na nože brali, a upaľoval ozlomkrky na zámok povedať jej jasnosti, aký osud ju očakáva.
Hneď za drábom pelášil Kokeš, ktorý sa konečne Kače šťastne zbavil. A namiesto neho musel teraz ukecané dievča niesť ovčiar Jurko. Lenže ten si ju niesol celkom rád.
Medzitým bol už zámok hore nohami. Sluhovia zatvárali okná, zapchávali kadejakú dieru a zamykali dvere. Všade bola rozostavená stráž, každý dráb držal zbraň, ale strachu pred čertom mali všetci dosť, od kňažnej az po posledného lokaja, pretože s ľuďmi zle zaobchádzali.
Cestou po hrádzi rybníka Kača Jurkovi vyčítala, že sa jej smial kvôli krásnym šatám, že len kvôli nemu bola až v horúcom pekle a že má teraz poriadnu hanbu. To ovčiara trošku nazlostilo - ešte krok - a Kača žblnkla do vody. Jurko ju schválne striasol z chrbta, aby jej schladil reč. Musela mu sľúbiť, že už dá s falošnou parádou pokoj - a až potom ju vytiahol. A rozbehli sa k zámku.
Dlho a márne sa Kokeš pokúšal vliezť niekadiaľ do kňažninej izby. A pretože to nebol práve najmúdrejší čert, trvalo mu, než si spomenul, že zámok má aj komín. Vyšplhal sa na strechu...
... a bác! Komínom spadol rovno pred veľký krb a pred staré delo, za ktorým sa hrôzou triasli vyjavení mušketieri. Jeden z nich sa predsalen odvážil proti čertovi vypáliť.
Bum! Z dela vyletela guľa, nabrala Kokeša, prerazila múr a letela aj s čertom až do zámockého parku.
A Jurko sa ho pýtal, kde že má kňažnú. Tu Kokeš zavrčal, že do zámku už nepôjde a že ovčiara, keď mu nedá pokoj, na kusy roztrhá! Tu sa do toho ešte len vložila Kača. „Tak čo, čert?!\" opýtala sa. „Pôjdeš po ňu, alebo nie?!\" Len čo Kokeš začul Kačin hlas...
...zahundral, vletel tak rýchlo ako predtým vyletel - zase naspäť do zámku...
... a než by si povedal švec - bol von aj s kňažnou Katarínou! Zmizol s ňou navždy za horami ako ohnivá strela...
To bolo v podzámčí radosti! Od rána do rána všetci tancovali a najviac Kača s Jurkom. Ako by aj nie, veď ich vrchnosť bola v pekle!
Koniec.
y
