y
Líška staviteľka
Lev, pestovateľ sliepok, denne kurín otvára v sprievode svojho tajomníka - Somára.
Pustí všetky pipky, nasype im zrnká a nežným levím hlasom na ne mrnká: „Ná, pipipi, ná . . . “
No nevie, bedár, keď sa domov vráti, že v kuríne mu Líška šarapatí.
Do účtov hľadiac, Lev náš čelo chmúri: „Čím je to, že mi stále miznú kury?“
„Čo robiť?“ — húta. Napokon si vraví: „Kurín zlý je! Kto mi nový spraví ?“
Počula to Líška, za plotíkom skrytá, a vidí: dobrý obchod sa naskytá!
Nelení. Spraví plán. Do hrstí rozum berie a o chvíľu už klope na Levove dvere.
„Pán Somár, klaniam sa. Som Líška - staviteľka. Nesiem plán kurína. Stavať ho —česť mi veľká!“
,,A Vám, pán sekretár“ — sladunkým dodá hlasom — „pod zúbky vážené, hla, čosi priniesla som.“
Tak podplatený Somár, Líškou nadšený, hneď Levovi jej návrh predniesť nelení.
Radostne zry čí Lev: „Prekrásne! Fantastické! Hneď stavbu zadávam tej staviteľke Líške!
Kurínček peknučký, no pritom solídny je. V takom sa pipka dobre pred zlodejmi skryje.“
Kurín je hotový. A Líška – staviteľka víťazne vchádza doň, za sebou zavrúc dvierka.
Dvierka sa zavreli — no aké sú to špásy? Tá pľuha druhé, tajné dvierka spravila si.
Na plote, pozrite, zas latku dvíha ticho, to spravila si druhý, tajný východ.
A potom Líška Leva volá smelo, nech obzrie si jej skvostné staviteľské dielo.
Obzrel si kurínec Lev zvonka, obzrel zdnuká. Tým viac je nadšený, čím ďalej na to kuká.
A Somár - sekretár ? Má iné na rozume. Líškine darčeky spokojne si chrúme.
No Líška úlisná znova sa ujme slova: „Nuž môžte sliepočky hneď všetky nasťahovať!“
V trojstupe pochodujú pipky do nového bytu. Lev pyšný, spokojný ako kráľ sedí si tu.
Nakoniec pribehla aj kvočka s kuriatkami. Kukajú, žmurkajú— hľa, všetko prepych samý!
A keď sa večerný súmrak už oknom, trúsi, na mäkké perinky pipinky líhajú si.
A spiace sliepočky sa vo sne nehnú ani. Vedia, že poriadny zámok ich domov chráni.
No zrazu—čo je ? V pokojnej nočnej tíši sa Líška úlisná dnu tajným vchodom vplíži.
Chmat! Už má kohúta! Ešte aj sliepky zháňa! Zlodejka, zlodejka — zlodejka prešibaná!
Lev ráno poráta sliepky a vzhľad má kyslý: „Kurín je bezchybný! Kam mi tie pipky zmizli?“
Nuž poslal Somára, nech stráži s puškou kurín. A Somár zadrichmal skôr ako všetky kury.
Líštičke - zlodejke nebolo treba viacej. Hup! - už je v kuríne a ďalšie sliepky chmáce.
Krik preukrutný nastal, motanica hrozná. A na ten vresk — náš Lev sa zbudil zo sna.
Na pomoc pipinkám on takým cvalom beží, až sa mu nádherná a bujná hriva ježí.
Vtom zbadá tajný vchod! Prepchá hlavu veľkú. A koho uvidel ? Zlodejku - staviteľku.
Tu, Lev môj, poučenie máš už nabudúce: Nie každé stvorenie je kurín stavať súce.
