y
Nespokojný stravník
Nepoznáte ešte Laca druhým menom Preberača? Či je obed, večera, vždy sa v jedlách preberá.
Nosom krúti a je nerád, keď mu mamka núka špenát a keď na stôl nesie kel, on by vtedy - iné chcel.
V jeho nespokojnej hlave túži vše po zvláštnej strave. Nechutí mu mlieko, chlieb. Vajcia? Dobre, keď ich niet.
V istý deň, keď mamka varí a vnútri je plno pary, bzikne dvermi potajme hľadať iné jedálne.
Hore-dole, dole-hore obzerá sa pri komore. Vidí psíka Remíza, ako kosti obhrýza.
Krúti hlavou. Či je hlúpy, veď si môže zlomiť zuby a od takej potravy iste ťažko vytrávi.
V záhradke zas mravcov spústa, k obedu si nesú chrústa. Nenadviaže s nimi reč, ale radšej trieli preč.
Do vrecák si vložil ruky a vykročil vedľa lúky. A hľa! Bocian k oblaku žabu nesie v zobáku.
Sú to všetko zvláštne chuti, krúti hlavou, dlho krúti. Dumá, kedy zablúdi k strave, čo je pre ľudí.
Okľukou sa vracia k mestu, keď mu krava skríži cestu. - Poď ma napásť, šuhaj, ty, mliečkom sa ti odplatím.
Nechcem, vetí Laco v letku, splašiac popri plote sliepku. Sliepka kričí naplno! - Dám ti vajce za zrno.
Nečuje ju, zo zahrádky hľadia zvädlej mrkvy hriadky: Polejže nás - poď k nám blíž, raz si na nás pochutíš.
Reči, výzvy, všetky márne. Laco beží - do cukrárne. Gulí oči na výklad, tam prestane jeho hlad.
Žiadostivým okom hľadí na tie hory čokolády. Torty, perník, puding, krém, sem sa ku mne! Všetky zjem!
Dobrôt plné ústa, ruky... Iba zrazu cíti muky. Ťarcha ide na Laca, žalúdok sa prevracia.
Náhli chvatkom s tvárou bledou k lekárovi do susedov. Pre chorého je tu liek: zopár horkých piluliek.
Vyčíta mu lekár: Zle je! Takto sa, môj, nikdy neje. I dobrého presila mnohým zdravie zlomila.
Vtom do hlavy maškrtníka z diaľky jasné svetlo vniká: nemal ho tak zlákať svet, mal ísť domov na obed.
Dnes by ste sa podivili, jak odvtedy Laco milý zdravie čerpá najviacej z pestrej stravy domácej.
