y
O Palčekovi
V jednej chalúpke hospodárili muž so ženou. Boli to dobrí ľudia, pekne sa im spolu žilo, ale ku šťastiu im predsa len niečo chýbalo. Nemali deti. Mužovi sa cnelo, žena smútila.
Ale každá clivota aj smútenie raz skončí.
Práve, keď bol muž na poli, narodil sa mame chlapec. Nebol oveľa väčší ako palec na ruke. A tak mu mama začala hovoriť Palček.
Aj keď to bol chlapček malý, maličký, mal sa čulo k svetu. Mame pre radosť zatancoval na stole veselý tanček, pritom si spieval a tlieskal do taktu. Mama na ňom mohla oči nechať, aký bol zábavný.
"Ach ty jeden komediant, spievaš, tancuješ a mne pre samú zábavu práca stojí. Až sa otec vráti z poľa domov, začuduje sa, ako málo práce sme spravili," naoko hundrala.
Palček prestal spievať a tancovať. "Ja som pracovitý," chvastal sa. "Drevo naštiepam, v kachliach zakúrim, len mi, mama, povedzte, s čím vám mám pomôcť."
Mama sa čudovala. "S čím mi chceš pomáhať, veď si ako chriašteľ. Polienko by si sotva uniesol. "
"Ej kdeže, mama, mám silu ako veľký chlap," vyhlásil Palček. Zoskočil zo stola a hnal sa ku kachliam.
Schmatol polienko a ako nič ho hodil do pece.
Mama chlapca pochválila.
"Keď si taký silák, to by si mohol otcovi odniesť na pole obed."
Palček prikývol, že to rád urobí. Mama prichystala jedlo do prúteného košíka. Palček vyzdvihol kôš nad hlavu a išiel. Ani ho nebolo pod košíkom vidieť. Vyzeralo to, že si kôš sám vyšiel na prechádzku.
Keď Paleček došiel k potoku, cez ktorý neviedla lávka, povzdychol si. "Spievať a tancovať viem, silu mám ako veľký chlap, lenže cez potok nepreplávam."
Ale keďže nebol hlúpy, čoskoro si poradil. Z koša vytiahol drevenú lyžicu, posadil sa na ňu ako do lodičky a kôš s jedlom ťahal po vode za sebou.
Čoskoro sa dostal na druhý breh a mohol pokračovať v ceste.
Palček šťastne došiel na pole, na ktorom otec hospodáril. Hneď zavolal: "Otecko, otecko, nechajte prácu a poďte obedovať"
Muž sa obzrel, ktože to volá, ale nikoho nevidel. Potom si všimol košík, v ktorom mu žena nosievala jedlo. Prišiel bližšie a nestačil sa čudovať. Pri koši stál malý chlapec, pusu mal od ucha k uchu, a že vraj je jeho syn.
"Ale ja žiadneho syna nemám," namietol muž.
"Ej máte, otecko. Máte mňa, malého Palčeka.
Dnes ráno som sa vám narodil. " Muž sa rozosmial.
"Pozrime že, to sú mi ale veci. Chlapec sa ráno narodí a napoludnie už nesie otcovi obed."
Palček sa pozeral na otca, ako mu chutí. Potom ale povedal: "Mame som pomohol do pece prikladať, a vám, otec, pomôžem zorať poľe."
Muž sa zasa začal smiať. "A ako to chceš, chlapče, urobiť? Veď ani bič neunesieš. " Palček poskočil.
"Len ma, otec, vysaďte volovi na hlavu, o viac sa nestarajte."
Hospodár urobil, ako si Palček želal. Chlapček zakričal volovi do ucha "hyjó" a ten, zapriahnutý do pluhu, sa poslušne dal do kroku. Tak Palček pooral kus poľa.
I kráčal okolo bohatý kupec. Bol to prefíkanec a lakomec, pre grajciar by si nechal koleno vŕtať. Však aj dnes urobil s dedinčanmi dobrý obchod – oklamal ich ako len vedel. Tašku mal plnú nepoctivo zarobených zlatiek.
Keď videl vola, ako orie bez oráča, veľmi sa tomu začudoval. Prišiel bližšie, aby tej veci prišiel na kĺb, a uvidel Palčeka, ako odvážne dáva volovi príkazy.
"Hm, to by bol služobník podľa môjho vkusu," zahundral kupec. "Je malý, miesta vo svetlici nezaberie, zje málo, z misy ani neubudne. Toho by som hneď vzal do svojich služieb."
Kupec pristúpil k hospodárovi a spustil: "Človeče, vy ale máte pomocníka.
Kúpim ho. "
"No čo ste, pane," začudoval sa hospodár. "Pomocník je, to je pravda, ale je to predovšetkým môj syn. Kde ste kedy videl, aby otec predával vlastného synčeka? "
Kupec bol kupec, podľa jeho rozumu sa dalo za peniaze kúpiť všetko. "Predajte mi ho. Dobre zaplatím. "Kupec zacingal zlatkami. "Počítam, že za tri zlaté sa spolu dohodneme."
Pre chudobného otca mala jedna jediná zlatka cenu ako polovica kráľovstva. Ale predať synečka, ktorý sa sotva narodil? Ej nie, to neurobí.
Malý Palček videl, čo sa deje. Otočil sa k otcovi a zašepkal: "Tato, predajte ma, však ja sa vám vrátim."
Hospodár ešte chvíľu váhal, ale nakoniec privolil.
"Nerád to robím, pane, chlapca mám rád, je šikovný a zdá sa, že rozumu má za päť dospelých chlapov. Dajte si pozor, aby vás neprechytračil. "
Kupec mávol rukou, na neho si len tak niekto netrúfne. Strčil chlapca do tašky a tešil sa, aký dobrý obchod urobil. Ale mýlil sa.
Kým si veselo vykračoval, Palček urobil v taške dieru, a hop, utekal späť k otcovi, aby sa o neho nebál.
Boháč si nič nevšimol. Nevidel ani, že dierou v brašni stráca okrúhle zlatky. A že boli z nečestného obchodu, sotva dopadli na zem, premenili sa na obyčajné lístie.
Kupec prišiel domov a už vo dverách hlásil: "Žena, chystaj na stôl, vediem tí pomocníka."
Žena prestrela tri taniere. Ale ako sa pozerá, tak sa pozerá, žiadneho pomocníka nevidí. "A kdeže je ten tvoj pomocník?"
Vyzvedala na kupcovi. Ten však stál ako omráčený a hľadel do prázdnej tašky. "No, tu v taške som ho niesol ..."
Žena si pomyslela, že sa muž zbláznil. Nabrala vedro studenej vody a vyliala ho kupcovi na hlavu. Ten sa tak zľakol, že na Palčeka a peniaze okamžite zabudol.
