y
Žabka kráľovná
V Ďalekej zemi žil kráľ a ten mal troch synov. Najmladší z nich sa menoval Ivan. Raz si ich kráľ zavolal a povedal im: „Synovia milí, chcel by som, aby ste si našli nevesty a oženili sa. Vezmite si každý šíp a vystreľte ho z luku! Kam vaše šípy dopadnú, tam každý nájdete svoju nevestu.“
Šíp najstaršieho dopadol na kniežací dvor a zodvihla ho kniežacia dcéra. Šíp prostredného dopadol na dvor kupca a tam ho zodvihla kupcova dcéra. Ale šíp kráľoviča Ivana zaletel ďaleko od kráľovského paláca, až do bažiny v lese, a tam ho zachytila malá žabka.
Nechcelo sa Ivanovi vziať si žabku za ženu, ale nedalo sa uhnúť. Doniesol žabku do paláca a kráľ vystrojil kráľovičom svadby: najstarší si vzal kniežaciu dcéru, prostredný dcéru kupcovu a najmladší malú žabku.
Na druhý deň po svadbe povedal kráľ synom: „Nech mi do zajtrajška každá upečie bochník bieleho chleba!“ Princovia odkázali mladým ženám kráľovo prianie. V noci zhodila zo seba žabka kožu a premenila sa v krásnu Múdru Vasilku. Premiesila múku, uhnietla cesto a upiekla pekný biely chlieb. Najstarší kráľovič priniesol otcovi chlieb pripálený, prostredný zasa nedopečený. S bochníkom, ktorý priniesol najmladší syn, bol kráľ spokojný a povedal: „Takýto chlieb by sa mal jesť len na sviatky.“
Potom dal kráľ synom nový rozkaz: „Nech mi do zajtrajška utká každá vaša žena hodvábny koberec!“ V noci sa opäť žabka premenila na krásnu Múdru Vasilisu, a než vyšlo slnko, bol koberec hotový. Keď synovia priniesli otcovi koberce, pohanil kráľ prácu oboch starších neviest, ale keď zbadal koberec, ktorý utkala Múdra Vasilisa, povedal: „Tento koberec prestierajte v mojej komnate na najväčšie sviatky.“
A hneď dal synom nový príkaz, aby na druhý deň prišli k nemu so svojimi ženami na hostinu, že chce vidieť, ktorá z nich najlepšie tancuje. Ivan sa trápil, ako žabku povedie na hostinu a ako s ňou bude tancovať. Ale žabka ho poslala, aby šiel k otcovi sám, že za ním príde. A prišla nie žabka, ale Múdra Vasilisa v pozlátenom kočiari, s jazdcami pred kočiarom a za kočiarom, a tancovala s Ivanom v paláci tak pôvabne, že sa kráľ a hostia ani vynadívať nemohli.
Kráľovič Ivan chcel, aby Múdra Vasilisa zostala stále taká krásna. Vytratil sa pred koncom hostiny z paláca, bežal domov, našiel tam žabiu kožu a spálil ju v ohni. Keď sa vrátila jeho mladá žena domov a žabiu kožu nenašla, zarmútila sa a povedala: „Ach Ivan, kráľovič, čo si to vykonal? Keby si bol len trochu počkal, bola by som zostala navždy tvoja. Takto ma budeš musieť hľadať za devätorými zemami v kráľovstve Kosteja Nesmrteľného. Po tých slovách sa premenila v bielu labuť a vyletela oknom.
Ivan kráľovič sa vydal na cestu, hľadať svoju krásnu ženu Múdru Vasilisu. Išiel dlho a dlho, topánky predral a kabát rozodral, až stretol starého deduška. Ten mu povedal, čo Ivan nevedel: že Múdra Vasilisa bola chytrejšia než jej otec Kostej Nesmrteľný, ten že sa na ňu za to rozhneval a premenil ju na tri roky na žabku. Starček dal Ivanovi klbko, to vraj ho povedie na ďalšej ceste.
Klbko sa kotúľa a Ivan kráľovič ide za ním. Ide ďalej, ani chvíľku neodpočíva. V hustom lese stretne medveďa. Strhol luk, namieril na neho, aby ho zastrelil, ale medveď ho prosí: „Nezabíjaj ma! Ivan kráľovič, raz sa Ti za to odplatím!“ Ivan sa nad medveďom zľutoval, nechal ho na žive a šiel ďalej.
Klbko sa kotúľa a Ivan kráľovič ide za ním, ide stále a neodpočíva. Ide šírym poľom a nad ním letí káčer. Ivan na neho namieril, ale káčer ho prosí: „Nezabíjaj ma! Ivan kráľovič, veď ja Ti to odplatím!“ Zľutoval sa Ivan aj nad káčerom a šiel ďalej.
Klbko sa kotúľa ďalej a Ivan kráľovič stále za ním. Naraz proti nemu vybehne zajac. „Toho zabijem,“ myslí si kráľovič a strhne luk, ale zajac ho prosí: „Nezabíjaj ma, Ivan kráľovič, veď ja ti to odplatím!“ Zľutoval sa Ivan aj nad zajacom a šiel ďalej.
Ide stále, kam ho klbko vedie, až dôjde k modrému moru. Tam leží na brehu v piesku šťuka a prosí ho: „Ivan kráľovič, zľutuj sa nado mnou a hoď ma späť do mora!“ Ivan hodil šťuku do mora a šiel ďalej po morskom brehu.
Klbko sa stále kotúľalo, až doviedlo Ivana do lesa. Tam stále chalúpka na kuracích nôžkach a otáčala sa dookola. Keď sa chalúpka otočila predkom k Ivanovi a zadkom k lesu, vošiel Ivan do chalúpky. V chalúpke bola baba Jaga. Privítala kráľoviča, napojila ho a nakŕmila, vykúpala v kúpeli, uložila do postele a ešte mu poradila: Ak chce dostať Vasilisu, musí zabiť Kosteja Nesmrteľného. Jeho smrť je na špičke ihly, tá ihla je vo vajíčku, vajíčko v kačici, kačica v zajacovi, zajac v drevenej truhle, truhla na vysokom dube.
Na druhý deň mu baba Jaga ukázala, kde je ten vysoký dub. Ivan kráľovič šiel, až došiel k dubu. Ale ako dostať drevenú truhlu? Vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, ocitol sa tu medveď a dub vyvrátil. Truhla spadla na zem, rozbila sa a vybehol z nej zajac. A už beží za zajacom iný zajac, ten čo mu Ivan daroval život. Chytil ho, roztrhal, zo zajaca vyletela kačica a vzlietla vysoko, až k nebu.
Ivanov káčer letí za ňou. Dostihol kačicu, ďobol ju, z kačice vypadlo vajce a spadlo do mora. Ešte sa Ivan nestačil spamätať z preľaknutia a už k brehu pláva šťuka s vajcom v zubatej tlame. Kráľovič vzal vajce, rozbil ho, vybral ihlou a ulomil jej špičku.
Sotva to urobil, rozpadol sa Kostej Nesmrteľný na prach. Múdra Vasilisa pribehla k Ivanovi kráľovičovi, pobozkala ho a povedala: „Teraz už budem navždy tvoja.“ Ivan kráľovič si vybral z Kostejovej stajne najlepšieho koňa, sadol na neho so svojou Vasilisou a vrátili sa domov. A žili potom spolu dlho a šťastne až do smrti.
