y
Keď bábky ožijú
Keď chceme zahrať krátku scénku, alebo vtip, môžeme jako bábky – postavy použiť věci, ktoré sú okolo nás. Napríklad vreckovku, šatku alebo šál, pradienko vlny, a k tomu dva gombíky spojené niťou. Previažeme cez zatvorenú päsť, gombíky prispôsobíme na oči, prostredný prst tvorí nos a s ním hrá celá ruka. Bábky, ktroré sú najjednoduchšie a vždy poruke, nazývame BÁBKY IMPROVIZOVANÉ.
Z tvrdšieho papiera alebo lepenky vystrihneme tvar bábky /postavu/, farebne pomaľujeme alebo polepíme vhodným textilom, pripevníme na vodiacu paličku a môžeme hrať. PLOŠNÉ BÁBKY sú vďačné najmä při uvádzaní detských piesní, poézie a príležitostných scénok /a/. Ak chceme, aby sa na plošnej bábke niektorá čásť pohybovala, pripravíme si jednoduché váhadlo, na ktoré zozadu pripevníme nite /b/. Pri vodení bábky súčasne ťahom hýbeme tým dielo, ktorý musí byť samosatne vystrihnutý a pripevnený k stabilnej části tela bábky tak, aby bol zabezpečený pohyb. Dosiahneme tak jednoduchý pohyb napr. hlavy, chvosta ako to ukazuje /b/. Jednotlivé diely môžeme spojiť uzlíkom, alebo mosadznou sponkou na spisy ako to vidíme na /c/.
Niektoré plošné bábky, napr. kačičky, prasiatka a myšky prispôsobujú pohyb pomocou drôtov /napríklad zo starého dáždnika/. Horná čásť drôtu sa pripevní na pohyblivú čásť bábky. Telo bábky je pripevnené na paličke. Pri náročnějších pohyboch /hlava i krídla/ vodia jednu bábku dvaja. ŤAHACÍ PANÁK je bábka, ktorá sa stala obľúbenou hračkou práve svojou pohyblivosťou. Pohyblivé diely sú spojené niťami. Všetky musia prechádzať očkami na vodiacej paličke. Všimnime si systém pripevnenia, ktorý spolu s niťami je dôležitým nástrojom, aby panák pri zatiahnutí pružne menil polohu končatín.
Krátku scénku, najčastejšie bájku môžeme realizovať TIEŇOVÝMI BÁBKAMI. Skúste si tiene vytvoriť pomocou rúk /a/. Z tvrdého papiera vystrihnuté časti bádky /telo, hlava, ruky/ sa nastoknú na ruku. Pohybom ruky a prstov dosiahneme pohyb tieňovej bábky /b/. Môžeme si tiež vystrihnúť celú scénku a nalepiť zozadu na pauzovací papier, napnutý na ráme. Namiesto pauzovacieho papiera môžeme použiť matné sklo alebo napnuté biele priesvietné tkanivo. V tejto scénke sa odohráva dej, v ktorom účinkujú tieňové bábky. V našom prípade loď s rybármi, vlk, či veverička, vodená na drôte. Čaro tieňových bábok spočíva v tom, že celú scénku osvietime zozadu obyčajnou žiarovkou. Nedávame ju privysoko, aby ju diváci nevideli.
Najčastejšie budeme používať PALIČKOVÉ BÁBKY. Základným materiálom je drevená palička. Na jej hrot nastokneme hlavu /lopta, alebo polystyrenová guľa, ktorá má otvor na vsunutie paličky/ Ak chceme, aby sa hlava pohybovala, palička musí mať dve části, ktoré spojíme gumenou hadičkou. Namiesto gumenej hadičky mžeme použiť pružinu. Takisto riešime pohyb bábky v páse. Na ruku môžeme použiť najrôznejši materiál: upchávkovú metráž,používanú jako tesnenie na okná, gumené hadičky, prúžky hrubého textilu apod. Na kostým bábky využijeme rôzny textil, na vlasy vlnu, mop, lyko alebo akékoľvek priadze. Gumenými hadičkami, pružinami jako i voľne pripevnenými rukami dosiahneme chvenia a mierny pohyb bábky, ktorý oživí celkový prejav bábky.
Obrázok /a/ zobrazuje rozmiestnenie jednotlivých dielov tela bábky a ich pripevnenie, aby sa mohli pohybovať. /Ruky na drôtoch, nohy na jednoduchom váhadle/. Obrázok /b/ ukazuje jednoduchú VARECHOVÚ BÁBKU. Obyčajná drevená varecha sa textilom formuje na postavu dievčatka, ruky previažeme krížom. Sú tiež z textilového valčeka. Na vlasy použijeme rôzne drohy priaze alebo vlnu, prípadne lyko. Snehové vločky, jako ich ukazuje obraz /c/, sme namaľovalina tvrdý papier, ktorý pripevníme na hrot paličky. Telo bábky je z papierového kornútika, polepeného pestrým textilom. Kornútik prilepíme k hrotu paličky pod snehovou vločkou.
Pri hrách môžeme po menšej úprave použiť i rôzne druhy zeleniny (repa, mrkva, zemiaky apod.). Vodíme ich v rýke pokrytej vhodným textilom.pre tieto účely môžeme použiť najrôznejšie fľaše, najvhodnejšie sú z umelej hmoty. Upravíme ich textilom, doplníme rekvizitami a po odrezaní dna nastokneme na paličku. Do tejto kategórie bábok patrí veľa predmetov, ktoré vidíme okolo seba. Stačí len malá inšpirácia a po vhodnej úprave vyčaríme širokú paletu rôznych typov.
Základným materiálom na vyhotovenie hláv i tiel bábok môže byť geometrické teleso /guľa, valec, kužel/. obrázky ukazujú, jako ich môžeme využiť.
Skôr ako začneme s nácvikom textu, stanovíme si charaktery jednotlivých postáv. Pripravíme návrh, ako bábka má vyzerať. Premyslíme konštrukciu. Potom sa poobzeráme okolo seba a hľadáme vhodný materiál /prázdne škatule rôznych druhov, polystyrén, korok a pod./. Pri technických prípravách dbajme na to, aby materiál, ktorý používame boľ ľahký.
Krátku scénku si môžeme zahrať i BÁBKAMI NA PRSTOCH. Videli sme ich v televíznych večerníčkov. Jako na to? Na obr. /a/ vidíme na palci zelenej rukavice našité dievčatko a na ostatných prstoch húsatká. A môžeme začať pieseň o pastierke a húsatkách. Pohybom prstov oživujeme postavy. Tým istým spôsobom na hotovú rukavicu, ale lepšie je osobite na tento cielušitú, našijeme rôzne postavy, ktoré potrebujeme. Ak chceme mať prstovú bábku pohyblivejšiu, použijeme konštrukciu jako nám to ukazuje obraz /d/.
Najpohyblivejšia a najčastejšie používaná bábka je MAŇUŠKA. Telo maňušky tvorí ruka. Na obrázku vidíme vhodne upravenú hlavu maňušky, nastoknutú na prste. Najvýhodnejšie je do otvoru hlavy vlepiť papierovú trubičku. Ako upravíme oblek maňušky, teda vodiacej ruky, záleží už len na nás. Na obr. /a-d/ vidíme niekoľko rôznych spôsobov vodenia.
Základom oblečenia maňušky je vždy košielka, na ktorú pripevňujeme časti kostýmu podľa potreby a príležitosti.
Osobitým typom maňušiek je MAŇUŠKA DVOJRUČNÁ. Maňušku pohybujeme obidvoma rukami, čím dosahujeme žartovné až grotoskné situácie. Kostým dvojručnej maňušky prispôsobujeme velikosti rúk tak, aby nebo tesný a aby maňuška bola ľahko ovládateľná.
PäTPRSTOVÉ MAŇUŠKY sú vhodné na privodenie huncútskych kúskov. Obrázok ukazuje, ako si pripravíme a zhotovíme strih na „oblečenie“ ruky i manipulovanie prstov v kostýme maňušky. Tento typ bábky je vďačný pre všetky druhy postáv.
Na obrázku sú znázornené rôzne typy maňušiek. môže nás to inšpirovať k vyhotoveniu rozličných druhov, ktoré použijeme v krátkych a dlhších bábkových scénkach.
Poznávame PRIESTOR, v ktorom se hrá bábkové divadlo, je to JAVISKOVÝ PRIESTOR. Scénku, ktrorú divák vidí spredu, delím při pohľade zhora na hraciu dosku /pri nej sa odohráva vätšina deja, upevňujeme na ňu rôzne pômôcky, rekvizity a kulisu/ a pozadie, ktoré voláme javiskový horizont. Aby nebolo vidieť nad horizont, používame horný záves. Celý tento priestor vidíe zboku na prvom obrázku. Portálový rám vykrýva javisko tak, aby divák nevidel do zákulisia.
Na to, ako využiť javiskový priestor nám poslúži scénka so zajačikom. Všimnime si rozmiestnenie stojanov a kulíš. Predmety vpresu sú plastické, ďalej sa zužujú a vpozadí sú úplne plošné- touto skotočnosťou dosiahneme, že scénka má „hĺbku“ - perspektivu. Predmety a kulisy dávame vždy v takom poradí jako na obrázku – plastické – poloplastické – plošné.
Dej scénky predstavuje prostredie, v ktorom sa odohrávajú dramatické situácie. Podĺa toho prikročíme k riešeniu JAVISKOVéHO PROSTREDIA. Na javisko patria iba také kulisy a preddmety, ktoré sú funkčné, teda zúčastňujú sa hry. Nakreslený javiskový předmět alebo celú scénku môžeme pomocou episkopu zvätšiť na vyhovujúcu veľkosť /na tvrdší papier,lepenku, preglejku apod./. Kulisy farbíme krycími farbami, môžeme ich polepiť farebnými nelesklými papiermi, tapetami alebo textilom. Vyhotovené pripevníme na stojany alebo ku hracej doske. Na obr. „a“ a „b“ vidíme, ako pomocou vrstiev z hobry možno vyrobiť strom a ker.
Spôsob a štýl, akým kreslíme kulisy, musí byť jednotný. Na obrázku b/ sú vedľa seba tri rôzne nakreslené stromy -. ide o nejednotnývýtvarný štyl – správny je teda obr. a/. pri niektorých scénkách používame menšie či vätšie množstvo rekvizít. Na ovládanie predmetu, rekvizity hrajú s bábkou najlepšie vyhovuje typ maňušiek. Využijme to!
Najjednoduchší hrací PARAVAN je na obr. a/. Na obr. b/ vidíme skladací paravan, na obr.c/ má pozadie – javiskový horizont. Zložitejšie riešenie hracieho priestoru ukazuje obr. d/. Obdľžniky na bokoch zabraňujú výhľad mimo javiskový priestor. Dva rebríky,medzi nimi doska, cez ňu kus látky – to je všetko čo potrebujeme, aby sa dalo hrať.
Vidíme niekoľko spôsobov pripevňovanie KULÍS: a/ pomocou stolárskej zvierky b/ pomocou malej zvierky /od combi vŕtačky, stolného stúhadla/ c/ nasunutie na železo ve tvare L d/ nasunutie na paličku e/ ako stojan poslúži námi telocvičný stojan f/ stojan, na tento cieľ vyhotovený g/ očká zasunieme otvormi do druhej dosky a otočíme h/ na kulisy dáme rozobraný pánt a spojíme drôtom i/ kulisu pripevníme na paličku, zasunieme ju do otvoru v doske /klincom zabezpečíme, aby palička pevne stála a nepadala dolu/ j-k/ kulisy pripevníme na dosku, alebo spojíme trojuhelníkom a zaťažíme.
V niektorej scénke máme zmenu obrazov. Tento problém vyriešime tým, že si pripravíme otáčacie kulisy. Na prvom obrázku vidíme v hornej polovici kruhu priestor, ktorý práve hrá. Otočením kruhu presunieme na hornú polovicu les. Takisto je obojstranný domček. Môže hrať najskor zvonka a po otočení vidíme do domu. Nie je potrebná prestávka.
Ak obrázky scén vlepíme a spojíme do knihy alebo lepoťela, urobíme si listovô kulisu. Obrázok a/ ukazuje, že pre maňušky třeba kulisy stavať tak, jako keby bábky mali nohy. To znamená, že myslená podlaha je nižšia jako hradia doska.
Ak hráme v prírode, staviame javisko tak, aby divák mal svetlo za chrbtom. Bábky, ktoré hrajú na zadnej ploche musíme vyzdvihnúť vyššie, aby ich bolo vidieť – jako je znázornená na obr. a/. ak nechceme, aby diváci videli do zákulisia, vykrývame boky javiska závesmi – obr. b/ - na hornú časť tiež použijeme závesy – obr. c/.
Bábky třeba vedieťosvetliť. Stačí obyčajná žiarovka, jednoduchý /fotografický/ alebo divadelný reflektor. Dva reflektory staviame tak, aby bábky nasvietili spredu a pritom neoslepovali divákov. Osvetlenie treba vopred vyskúšať.
Skúsenejší bábkari si môžu vyrobiť náročnejší typ – JÁVSKÉ BÁBKY. Sú to bábky, ktoré sa najčastejšie používajú v bábkových divadlách i v televízii. Vodia sa zospodu na stabilnej paličke. Ruky bábky sú upevnené na drôtoch. Na obrázku vidíme jednoduchú konštrukciu jávskej bábky.
A napokon klasická bábka, ktorá si vyžaduje vätšie bábkovodičské skúsenosti – MARIONETA. Vodíme ju na nitiach alebo drôtoch, ktoré sú pripevnené na váhadle. Bábkoherec ovláda váhadlo zhora. Aj marionetu si môžeme sami vyrobiť- potrebujeme len radu a pomoc skúsenejších bábkárov.
