„Pusť ma, starček, do mora,“ prosí zlatá rybka ľudským hlasom. „Dostaneš za to všetko, čo si len zažiadaš.“
Starček sa začudoval a naľakal, tridsaťtri rokov lovil ryby a ešte nepočul rybu hovoriť. Pustil zlatú rybku a výkupné od nej nežiadal. „Zbohom, zlatá rybka, plávaj si naďalej v šírom mori,“ riekol jej láskavo.
Vrátil sa k starkej a porozprával jej o tom zázraku. „Hlupák!“ hrešila ho. starena, „prečo si výkupné od rybky nežiadal? Mal si chcieť aspoň koryto, naše je už celé rozoschnuté.“-
Starček sa vrátil k belasému moru a volal zlatú rybku. More sa zľahka čerilo. Zlatá rybka priplávala a opýtala sa: „Čo ti treba, starček?“ — „Zľutuj sa, vznešená rybka,“ poklonil sa jej starček, „starká ma hrešila, potrebuje nové koryto, naše je už celé rozoschnuté.“ „Nestaraj sa,“ povedala zlatá rybka, „choď domov, budete mať nové koryto.“
Starček sa vrátil domov a vidí: starká má nové koryto, ale hreší ho ešte väčšmi: „Hlupák, iba koryto si vypýtal! Vráť sa k zlatej rybke, pokloň sa jej a vypros si dom!“
Starček šiel a volal zlatú rybku. Belasé more sa skalilo. Zlatá rybka priplávala a opýtala sa: „Čo ti treba, starček?“ Poklonil sa jej: „Zľutuj sa, vznešená rybka! Moja jazyčnatá starká ma vyhrešila ešte väčšmi — chce mať dom!“ — „Nestaraj sa,“ odvetila zlatá rybka, „choď domov, máte nový dom.“
Rybár ide a namiesto hlinenej chalúpky vidí dom s dubovými vrátami. Starká sedí pod okienkom a hneď sa na muža osopí: „Hlupák, iba dom si vyprosil! Vráť sa a pokloň sa rybke: nechcem byť sprostou dedinčankou, chcem byť šľachtičnou!“
Starček šiel k moru a volal zlatú rybku. Belasé more sa nepokojne vlnilo. Zlatá rybka priplávala a opýtala sa: „Čo ti treba, starček?“ Poklonil sa jej: „Zľutuj sa, vznešená rybka! Starká sa hnevá a nedá pokoj. Už nechce byť dedinčankou, chce byť šľachtičnou.“ — „Nestaraj sa a choď,“ povedala zlatá rybka.
Starček sa vracia domov a vidí vysoký kaštieľ. Starká v prepychovom soboľom kožuchu, v červených črieviciach a so zlatými prsteňmi na rukách stojí na schodoch a bije horlivých služobníkov. „Klaniam sa ti, vzácna pani,“ vravel starček. „No, teraz má tvoja dušička pokoj.“ Starká ho okríkla a poslala ho slúžiť do koniarne.
Minul sa týždeň, minul sa druhý a starká vyčíňa ešte väčšmi. Zasa posiela starčeka k rybke: „Nechcem byť šlachtičnou, chcem byť cárovnou.“ Starček sa naľakal : „Nevieš sa správať ani zhovárať ako cárovná, budeš celému cárstvu iba na posmech.“
Starká ho udrela po tvári: „Ako sa opovažuješ, mužík, mne, šlachtičnej, odvrávať? Vrac sa k moru! Ak nepôjdeš podobrotky, odvedú ťa nasilu.“
Starček sa vybral k moru a volal zlatú rybku. Belasé more stmavelo. Zlatá rybka priplávala a opýtala sa: „Čo ti treba, starček?“ — „Zľutuj sa, vznešená rybka,“ klania sa starček. „Moja starká zasa vyčíňa, chce byť cárovnou.“ —- „Nestaraj sa a choď,“ riekla zlatá rybka, „starena bude čarovnou.“
Starček sa vracia k starkej. Čo to? Pred ním sú vysoké cárske paláce, jeho starká-cárovná sedí za stolom, popíja zámorské vína, pochutnáva si na vzácnom medovníku, a bojari a dvorania ju posluhujú. Okolo stoja hroziví bojari so sekerami na pleciach.
Starček sa naľakané klania až po zem. „Hlboko sa ti klaniam, mocná cárovná! No, teraz má tvoja dušička pokoj!“ Ani sa naňho nepozrela a kázala ho vyhnať.
Bojari a dvorania sa mu vyhrážali a strážcovia ho hnali z dverí, div ho nedorúbali. Ľudia sa mu smiali: „Tak ti treba, starý neokrôchanec! Dostal si príučku.“
Minul sa týždeň, minul sa druhý, a starká sa zlostí ešte väčšmi. Prikáže dvoranom, aby starčeka vyhľadali. Priviedli ho a ona mu rozkazuje : „Choď!, pokloň sa rybke! Nechcem byť cárovnou, chcem byť morskou vládkyňou, chcem žiť v oceáne a zlatá rybka nech mi slúži !“
Starček sa neopovážil protirečiť, nepovedal ani slovo, odšiel k belasému moru a volal zlatú rybku. More očernelo od búrky, hrozivé vlny sa vzdúvali a hučali. Zlatá rybka priplávala a opýtala sa: „Čo ti treba, starček?“ —- „Zľutuj sa, vznešená rybka,“ poklonil sa jej starček. „Čo mám urobiť s prekliatou babou? Už nechce byť cárovnou, chce byť morskou vládkyňou, žiť v oceáne a ty vraj jej máš slúžiť.“
Zlatá rybka neodvetila, iba plesla chvostom a zmizla v hlbokom mori.
Dlho čakal starček pri mori na odpoveď. Nedočkal sa a vracal sa k starkej.
Zasa je pred ním hlinená chatrč. Na prahu sedí starká a pred ňou je rozoschnuté koryto.
y
