y
Tri zlaté vlasy Deda-Vseveda
Bol raz jeden kráľ, ktorý rád chodil do hôr na poľovačku.
Len sa raz pustil za jeleňom a zablúdil. Už sa bolo celkom zotmelo, keď našiel chalupu, v ktorej býval uhliar. Ponúkol kráľovi, aby prenocoval u neho v chalupe. V noci sa narodil uhliarovej žene chlapček.
Kráľ videl škárou, ako sa nad kolísku nakláňajú sudičky a predpovedajú chlapcovi budúcnosť. Jedna mu veštila nešťastie, druhá kráľovu dcéru za ženu a tretia dlhý život.
Ráno sa kráľ dozvedel, že uhliarova žena zomrela. I požiadal ho, aby mu chlapčeka daroval, že sa o neho dobro postará. Keď sa vrátil na zámok, všetci ho vítali s novinou, že sa kráľovnej v noci narodila dcéruška.
Kráľ hneď zavolal sluhu a poslal ho s košíčkom k uhliarovi. Uhliar dal dieťatko sluhovi a ten položil chlapčeka do košíka a pustil ho dolu vodou.
Ďaleko odtiaľ sedel na brehu rybár. Keď zazrel na vode košík s dieťaťom, vylovil ho a dieťa zaniesol žene. „Dávno som túžila po dieťati,“ povedala a prijala chlapčeka za svojho. Volali ho Plaváčik a mali ho naozaj radi ako svojho.
Po rokoch šiel tade kráľ a mal veľký smäd. Zašiel k rybárovi a zazrel v chalupe krásneho junáka. „A to je tvoj syn?“ pýtal sa. „Aj Je, aj nie,\" odpovedal rybár a povyprával mu, ako sa k nim Plaváčik dostal.
Kráľ rybára požiadal, aby dal junáka do služby na zámok. I stalo sa. Potom napísal list, aby mladíka bez meškania popravili, že je to jeho nepriateľ. Potom list zapečatiI a poslal ho po Plaváčikovi kráľovnej.
V hore sa Plaváčik stretol so starenou, ktorá ho pozvala na nocľah. Keď zaspal, vymenila kráľov list za druhý. V ňom sa prikazovalo, aby kráľovná vystrojila PIaváčikovi a princeznej svadbu.
Kráľovná spravila, ako jej kráľ v liste nakázal. Keď sa kráľ vrátil, veľmi sa nahneval. Zavolal si Plaváčika, a ten mu povedal, kde prenocoval. Kráľ hneď vedel, že spal u sudičky, ktorá mu predpovedala, že si vezme za ženu kráľovu dcéru.
„Čo sa stalo, nedá sa zmeniť,\" povedal kráľ. „Ale len tak ľahko moju dcéru nedostaneš. Choď a prines jej ako veno tri zlaté vlasy Deda - Vševeda.\" Plaváčik sa vypravil na cestu a šiel.
Pri mori zazrel prievozníka, ktorý ho potom previezol na druhý breh. Plaváčik mu sľúbil, že sa za to spýta Deda - Vševeda, dokedy ešte bude starec na morí prevážať.
Potom prišiel do mesta, kde mali staré jabloň, ktorá voľakedy rodila omladzujúce jablká. „Ak sa spýtaš Deda - Vševeda, prečo už jabloň nerodí, bohato ťa odmením,\" sľúbil Plaváčikovi starý chorľavý kráľ.
Plaváčik sľúbil a šiel ďalej. V inom meste zazrel hrobára kopať jamu. Ten mu povedal, že v ich kráľovstve majú zázračnú studňu, ale bez vody. „Keby v nej bola voda, mŕtveho kráľa by sme pokropili a istotne by ožil.“ Plaváčik sľúbil, že sa o tom spýta Deda - Vševeda.
Konečne došiel na zelenú lúku, kde stál nádherný zlatý zámok Deda - Vševeda. V zámku bola iba starenka, ktorá sedela a priadla. Keď Plaváčika vypočula, vľúdne mu všetko sľúbila: „Ded - Vševed je môj syn a ja ti pomôžem.\"
„Môj syn Je takto dobrá duša, ale večer máva hlad. Mohlo by sa stať, že by ťa zjedol,\" hovorila starenka, ktorá bola vlastne treťou Plaváčikovou sudičkou. Potom sa Plaváčik schoval pod sud a čakal, kým Ded - Vševed príde.
Keď sa Ded - Vševed vrátil, hneď spustil: „Fuj, človečina smrdí. Niekoho tu, mati, máš!\" „Ach, kohože by som tu mohla mať?\" povedala starenka. A keď si jej položil syn hlavu na lono, vytrhla mu vlas a hodila na zem.
„Čo chceš, mati, odo mňa?\" hneval sa Vševed. „Ale nič, len sa mi snívalo o meste, kde mali prameň živej vody, ktorá dávno vyschla.\" „Ľahká vec,\" povedal Ded - Vševed, „na prameni sedí žaba. Nech ju zabijú a voda zase vystriekne.\"
Keď o chvíľku zaspal, vytrhla mu starenka druhý zlatý vlas. „Čo zase chceš? hneval sa. „Ale nič\", odvetila matka a porozprávala mu o jabloni. „Pod jabloňou leží had. Nech ho zabijú a jabloň presadia. Potom bude zase rodiť.\"
Potom mu starenka vytrhla aj tretí zlatý vlas a spýtala sa ho, dokedy bude musieť prievozník slúžiť na mori. „Až niekto vstúpi na čln, nech mu dá veslo a vyskočí na breh. Tým jeho služba skončí.\"
Ráno dala starenka Plaváčikovi tri zlaté vlasy Deda - Vševeda a spýtala sa ho, či počul všetky rady. Plaváčik prikývol a pekne sa poďakoval.
Cestou domov povedal Vševedovu radu najprv tam, kde mali zázračnú studňu, potom v mesto so zázračnou jabloňou. Obidva šťastní králi Plaváčika bohato obdarovali zlatom a striebrom, dvanástimi bielymi koňmi a zlatým kočom.
Tiež aj prievozník sa pýtal na svoj osud. Plaváčik mu povedal, aby ho najprv previezol. „Až zase budeš niekoho prevážať, daj mu veslo do ruky a vyskoč na breh,\" povedal mu, keď dorazil na druhý breh.
Kráľ bol veľmi prekvapený. Videl tri zlaté vlasy Deda - Vševeda a ešte aj toľko darov. Plaváčik mu povyprával, čo všetko na ceste zažil. Král sa potom sám vydal pre živú vodu a omladzujúce jablká, ale dodnes sa nevrátil. Asi preváža cez more a Plaváčik zatiaľ kraľuje.
