Zajačikova chalúpka

Na okraji veľkého lesa žili zajko a líška. Od polí fúkal silný vietor a mnohé zvieratká sa už postarali o teplé bývanie. Aj zajko sa rozhodol, že si postaví domček, aby mal kde v zime bývať. Poznášal si potrebné veci a postavil si domček. Iba líška hrdopýška sa mu posmievala.

Zo stromu už dávno lístie opadalo, padá hustý sneh. Pokryl lúky, polia, les a zasypal aj zajačikovu chalúpku.

+21

Zajačikovi je v domčeku teplúčko. Dal mu veľa námahy, to je pravda, ale práca sa mu vyplatila.

Lenivá líška, ktorá sa zajkovi toľko posmievala, sa celá trasie zimou, nemá sa kde zohriať a nemá kde bývať. Chytro si postavila domček zo snehu.

Potom prišla jar. Slniečko začalo teplejšie hriať, líškin dom sa roztopil a zajčekov zostal.

V lese je chladno a prší, líška sa zasa nemá kde skryť. Uzimená a zmoknutá prosí zajka, aby sa jej dal vo svojom domčeku zohriať.

Zajačik jej dovolil. Líška se tam usalašila ako doma a zajačika z jeho vlastného domčeka vyhnala.

Pobral sa smutný zajko do hory a kade ide, tade plače, až stretne kamaráta Zajka. „Prečo plačeš, zajačik?“ - „Ako nemám plakať,“ vraví smutno zajko, „keď ma líška z vlastného domu vyhnala“ - a porozprával kamarátovi, čo sa mu stalo. „Neplač, zajačik, ja ti ju z domu vyženiem.“

Prišli k domčeku, búchajú na dvere, volajú na líšku, aby išla von. Ale líška nejde, ba ešte sa im vyhráža. Tak zajkov kamarát zdupotal a ušiel.

Kráča zajko smutný po hore a stretne veveričku. „Prečo si taký smutný, zajačik,“ - spytuje sa ho veverička. „Akože by som nebol smutný, keď ma líška oklamala“ - a porozprával aj veveričke, čo sa mu stalo. „Nebuď smutný, zajačik, poď a ja ti ju z domu vyženiem.“

Idú spolu k domčeku, prosia líšku, ale líška nechce ani počuť a vyhráža sa im. Naľakala sa veverička a chytro ušla aj ona.

Stretne zajko srnku. Aj ona sa mu ponúkla, že mu pomôže vyhnať falošnú líšku.

Prišli k domčeku, búchajú na okno, na dvere, ale líška sa ich nebojí. Vzala palicu a zahnala ich preč.

A tak zajko znova zostal sám, ide a plače. Tu naproti nemu kráča medveď Maco. Zaradoval sa zajko, lebo si myslel, že medveď Maco iste líšku vyženie.

Ale ani veľkému medveďovi sa nepodarilo líšku vyhnať z domčeka.

A zajko zasa sedí a bezradne plače. Tu zrazu priletí k nemu sova. Utrápenému zajkovi prisľúbila pomoc.

Múdra pani sova ihneď zvolala všetky lesné zvieratká a vyhlásila im, že musia zajačkovi spoločne pomôcť, lebo čo sa nepodarilo jednému, všetkým spoločne sa iste podarí.

Ozbrojené zvieratká sa dali na pochod k zajačikovmu domčeku. Maco medveď si hodil konár cez plece, srnka pochytila palicu, veverička šušku, kto čo našiel, a išli vyhnať líšku.