Len Dunčo sa ovládol. Prisľúbil svojim priateľom, že bude strážiť lietajúci tanier a stráži ho, premáhajúc spánok, ktorý mu nasilu privieral oči, psími pesničkami. A Dunčo tých pesničiek vedel naozaj veľa.
Okolo polnoci prerušil Dunčo náhle spev. Nie, spánok mu neprivrel papuľku, Dunčo prestal spievať preto, že zacítil nepriateľskú vôňu. Zaňuchal kocúra. A hneď ho aj zbadal. Kocúr stál na plote parku, v ktorom lietajúci tanier pristál, a chcel skočiť dolu. - Haf! Haf! - vyzval kocúra Dunčo. - Nepribližuje sa, lebo ta vytetujem na nepoznanie! - Mňaou! Čo si na mňa taký zlý? Veď som ti nič neurobil! - bránil sa kocúr. - Zatiaľ si neurobil, ale určite sa na to chystáš. Ja kocúrov dobre poznám! Tí ešte psom nič dobré neurobili. Tí do všetkého nos pchajú a všetko pokazia. A vieš, akú by si škodu spravil, keby si pokazil lietajúci tanier, ktorý strážim?! - Ja som iný kocúr ako ostatní. Som za dorozumenie so všetkými psami. Vážim si všetkých psov, najmä tých strážnych. A tá okrúhla vec je naozaj lietajúci tanier? - Veru je! A už som na ňom preletel pekné milióny kilometrov. Milióny? A kde si až bol? - Medzi tamtými hviezdami. - Netáraj! - Mal si sa na mňa a mojich kamarátov pozerať, keď nás ukazovali v televízii. Lietajúci tanier je príma mašina. - Tak mi ju ukáž...!
Kocúr sa počas rozhovoru priblížil k lietajúcemu tanieru. Skok a už bol na ňom: - A prečo ste ten tanier zatvorili? - Aby doň nemohol vkĺznuť podozrivý živel! - Ale ja nie som živel. Ja som slušne vychovaný kocúr. Ale pilotovať lietajúci tanier nevieš? - Viem! - Ty sa iba chváliš! Veď kto to kedy počul, že pes pilotoval lietajúci tanier! Ty sa len chváliš. Dokáž, že to vieš!
Kocúr bol strašne dotieravý. Ach, ľutoval v duchu Dunčo, prečo som sa s tebou len dal do reči! Mal som ťa odohnať a mal by som pokoj. Teraz ti musím dokázať, že to, čo som ti povedal, je pravda. Aj keď to pravda nie je. - No vidíš, pričapil som ťa! - zapáral kocúr ďalej. - Nepričapil! Ja viem lietajúci tanier pilotovať. - Dokáž to! - Dokážem, ale najprv sa mi predstav. - Občianku mám na krku. Volám sa Domino. - A ja Dunčo, ale nie obyčajný Dunčo. Inžinier - astronaut! Dunčo otvorí priklop lietajúceho taniera a potom skočí rovno na sedadlo, na ktorom sedel Tekvi Čka pri pilotovaní zo Zeme na Ruletu a späť. - No poď! - zavolá na kocúra Dominika. - A sadni si hoci tam... Len čo si kocúr sadne, Dunčo spustí príklop lietajúceho taniera a potom stlačí páky a gombíky, ktoré pri štarte stláčal Tekvi Čka, a lietajúci tanier sa ľahučko odpúta od Zeme a vznesie do výšky. Dobrý začiatok je voda na Dunčov mlyn. Od pýchy priam rastie. - No vidíš! - vystavuje sa pred kocúrom Dominikom.
- To je úžasné! - krúti nechápavo hlavou kocúr Dominik. - Ja som si myslel, že ty len táraš a ty sa v tom naozaj vyznáš! Inžinier–kastról sprav... - Domino, Domino! - ruší sa od smiechu Dunčo. - Nie kastról sprav, ale astronaut! Pozri sa, ako sa naša Zem neustále zmenšuje. - Hííí! To okrúhle teleso je naša Zem? To je neuveriteľné! Taká maličká! Aké len môžu byť na takej malej Zemi malinké myši!
- A teraz, - vystatuje sa Dunčo, - zamierime na Mesiac. - A sú na ňom aj myši? - Neviem... Možno... Dunčo stláča rôzne gombíky a páky, ale lietajúci tanier ho neposlúcha. Poskakuje, krúti sa, padá, potom stúpa, ale k Mesiacu sa nepribližuje. Skôr naopak, vzdiaľ uje sa od neho. Dunčo sa od strachu potí a potichučky fňuká, ale kocúrovi Dominikovi sa tie rôzne kotrmelce páčia. - Ty si úžasný, Dunčo! - chváli psíka. - Toto je lepšie ako kolotoč! - Nesmej sa, ty myšožráč! - stráca nervy Dunčo. - Veď vidíš, že sa mašina splašila. Nepočúva ma! Zablúdime vo vesmíre! - Ja som sa ráz stratil v kôpke sena a našiel som sa. - Ty si ale nevzdelanec. Kôpku sena s vesmírom porovnávaš!
- Ach, ako mi bolo dobre na reťazi! - lamentoval nahlas Dunčo. - Aspoň som sa stratiť nemohol. - Neplač, Dunčo! - utešoval ho kocúr Dominok. - Veď už sa blížime k Mesiacu. - Blížime sa, ale naň sa nedostaneme. Minieme ho dobrých sto tisíc kilometrov... - Až o koľko? A mne sa to vidí, že iba pár cólov! - Domino, Domino, nevzdelané kocúrisko! Ty si ma do toho všetkého dostal! Provokoval si ma. - Ale ty si sa, Dunčo, chválil, že sa v astronautike vyznáš! - Každý sa rád chváli! V Bryndzových Haluškovciach je už ráno. Už je celé mestečko na nohách. A všetci zháňajú lietajúci tanier a všetci nadávajú na Dunča.
A v tých Bryndzových Haluškovciach bolo to naozaj tak. - Stratil sa lietajúci tanier! - nieslo sa tam od úst k ústam. - Aj strážca lietajúceho taniera sa stratil. Miestni detektívi mali roboty vyše hlavy.
- Tu sú stopy kocúra! - ohromil ostatných detektívov najslávnejší miestny detektív Šaňo Chochmes. - Ten kocúr mohol ukradnúť lietajúci tanier a predať ho do San Margarína. Alebo mal niečo na rováši a ušiel na ňom aj so psom, ktorý lietajúci tanier strážil... Pravdepodobnejšia je tá druhá možnosť... - To je možné, ale aj nebezpečné! Veď Dunčo nevie pilotovať leptajúci tanier! - Pripustil podozrenie slávneho detektíva Tekvi Čka, ktorého strata lietajúceho taniera najväčšmi zarmútila. - Musíme sa pobrať za nimi! - navrhol Macko. Bol to dobrý návrh. Macko si zaň vyslúžil honorár za vystupovanie v tretej časti nášho seriálu. - Dobre rozmýšľaš, Macko! - pochválil medvedíka Tekvi Čka. - Ešte by si nám mohol poradiť ako sa za nimi dostaneme. - Na mašine, ktorú na leptanie používali na našej planéte staršie ženy už pradávno. Na metle. - To by musela byť metla z brezových prútov a takéto metly sa už u vás možno nevyrábajú, - uvažoval nahlas Tekvi Čka. - Tak na vysávači, - blysklo sa v Mackovej hlave. - Výborný nápad! Ale na to treba špecialistku, modernú strigu!
- Na šťastie máme takú! Dostal zlato za lietanie na vysávači! - informuje Tekvi Čku slávny detektív. - A je aj dobre technicky vybavená. Má pätnásť vysávačov a siedmich kocúrov. Kocúrov strká do vysávačov, keď sa náhodou motory pokazia. Jej kocúry vedia krajšie vrčať ako hociktorý motor. Vŕŕŕ! Vŕŕŕ! - A kde tá moderná striga býva? - Na Fialkovej ulici pätnásť. Ja vás tam odveziem.
Na Fialkovú ulicu letí auto ako blesk. Škoda každej minúty.
Dom číslo pätnásť nájdu bez ťažkostí. A nápis na dverách modernej bosorky: Madam Silvia Slivková, promovaná striga, veštkyňa a metloletkyňa. Zazvonia a na ich veľké prekvapenie namiesto cengania ozve sa hrmenie. Strašné, až mráz pri ňom behá po chrbte.
- Nestratil sa vám kocúr? - spýtal sa bosorky Fero. - Nestratil! Mne sa nič nemôže stratiť. Cez moju čarovnú guľu zazriem čo chcem a kde chcem. Vzdialenosť nerozhoduje. Môžem ju naštepovať aj na vesmír. Môj kocúr Dominik bol totiž strašne zvedavý, či sú na Mesiaci myši a akú majú chuť. V našom meste pristál lietajúci tanier. Jeho strážca bol nespoľahlivý. Už by mali byť na Mesiaci... Nie, nie sú na ňom. Rútia sa ďalej. Blížia sa k súhvezdiu Veľkého psa. Ach, to nie je dobré! Veľký pes a malý Dominik! Musíme zakročiť! Mám štyri pojazdné vysávače. - Ja... ja ta nemusím ísť..., - koktá slávny detektív Šaňo Chochmes viac zo strachu, ako zo skromnosti. - Leťte! Dávam vám spoje policajné požehnanie.
Občania mesta Brynzové Haluškovce prežívajú ďalšiu veľkú udalosť. Odštartovanie štyroch vysávačov do vesmíru.
Dunčovi sa zatiaľ od veľkého napätia prepálila polovička nervov. Vesmír nemá ani začátku, ani konca a lietajúci tanier letí a letí. - Ajajaj! - narieka už aj kocúr Dominik, odborný bosorácky asistent, - to nevyzerá dobre!
Oproti nim letí kométa, veľká a žeravá. Určite sa s ňou zrazia!
Ale nezrazili sa. A preto, že Dunča začali počúvať nervy. Dovolili mu, aby si napochytro preštudoval „Abecedu astronautov“, ktorú našiel na riadiacom pulte. Kométa sa blíži a Dunčo študuje. Kométa je už celkom blízko, Dunčo ešte stále študuje a kocúr Dominik prestrašene híka. Keď Dunčo dočíta poslednú stranu príručky, usmeje sa a hneď nato začne preberať na riadiacich gombíkoch lietajúceho taniera ako slávny slovenský spevák Drievko na gitare. A lietajúci tanier ho začne počítať ako skrotený mustang. Lietajúci tanier minie o vlások kométa. - No vidíš! - vystatuje sa opäť Dunčo, - že to nie je také zlé! - Nie! - usmeje sa kocúr Dominik. - Už si sa to naučil! Teraz by si mohol zamieriť na Mesiac naozaj.
- Len to chceš? Musím však vyhľadať ďalekohľadom miesto na pristátie.
Ale skôr, než pristáli, zazreli čudnú leteckú formáciu. Leteli v nej neobyčajné lietajúce stroje, vysávače.
Pristáli mäkko ako do perín. Na Mesiaci ich už čakali tí, ktorí leteli na neobyčajných lietajúcich strojoch. - Kamarát Tekvi Čka, - vykoktal s pocitom viny Dunčo, - nehnevaj sa na mňa, že som použil tvoj lietajúci tanier. - Nebol to hnev, skôr strach, čo nás sem priniesol. Báli sme sa o teba. Ale, ako sme zistili, naše obavy boli zbytočné. Jazdíš ako skúsený astronaut. - avšak už by som sa nikdy nevybral na vesmírnu čiernu jazdu.
- A ja som sa bála o teba, Domino, kocúrik môj zlatý! - hladila svojho miláčika Silvia Slivková. - Veď si sa mi mohol v tom nekonečnom vesmíre stratiť!
Nastal čas návratu na Zem. Vysávače sa dlhým letom pokazili a v lietajúcom tanieri nebolo pre všetkých miesto. - So mnou nemusíte rátať, ja by som tu rád ostal. Aj tak som sa chcel pozrieť po Mesiaci kvôli myšiam. Či sú tu nejaké a keď sa, akú majú chuť. - Prehovoril väzne o svojom rozhodnutí kocúr Domino. - A ja tu ostanem s ním, usmiala sa a ukázala pritom všetky plechové zuby Silvia Slivková. - My sa môžem vrátiť na Zem aj na niektorom meteore. O nás nemajte strach.
Na Zem sa opäť vrátila štvorica dobrých kamarátov. Televízia ani v tomto prípade nezaháľala. V zázname sa videli aj tí, o ktorých sa hovorilo. - Toto že som ja? - čudoval sa Macko. - Na obrazovke vyzerám celkom slušne. A ja som si stále myslel, že som už celkom starý, ošúchaný medvedík. - Ale ja som krajší! - vystatoval sa Dunčo. - A okrem toho hral som v tejto časti najväčšiu úlohu. Hlavnú úlohu!
- Ktorá iba zázrakom skončila šťastne! - pohrozil Dunčovi Tekvi Čka. - A ja nie som pekný? - Si, kamarát Tekvi Čka, - pochválil dobrého priateľa zo vzdialenej planéty Rulety Fero. - Máš svoje osobité čaro. Nikto sa ti tu na Zemi nemôže vyrovnať.
y
