Mechúrik-Koščúrik na cestách

Mechúrik-Koščúrik sa vybral do sveta. Pekne si vyčistil kožuštek, pyšno vyzdvihol chvost a cez plece si prehodil palicu s batôžikom. Slniečko sa usmievalo na smelého Mechúrika-Koščúrika.

Na ceste stretol Žabku-Rapotačku a Myšku-Chocholušku. Spýtali sa ho: „Kdeže, kde, priateľu?“ „Svet idem skúsiť. Poďte so mnou.“ A šli.

+14

Cestou sa k nim pridal Zajac-Skokan.

Z trávy vykukol Had-Šmyk po tráve. Keď sa dozvedel, že idú svet skúsiť, tiež sa k nim pripojil.

Vykračovali si veselo ďalej, keď tu zrazu stretnú Lištičku-Kmotričku. „Kdeže, priatelia, ďaleko?“ „Svet ideme skúsiť,“ odpovedal Mechúrik-Koščúrik. „Nože poď s nami.“ „Veru idem,“ povedala Lištička-Kmotrička.

Na kraji lesa sedel Vlk-Horský trubač. Keď videl našich priateľov, ako si veselo vykračujú, pripojil sa k nim, aby aj on trocha skúsil svet.

Keď slnko zapadalo, stretli naši priatelia Medveda-Horského mrmľoša. „Kde ste sa vybrali, moji milí,“ spýtal sa Medveď-Horský mrmľoš. „Svet ideme skúsiť. Keď chceš, poď s nami.“ Pripojil sa k nim a išli veselo ďalej.

Slniečko zašlo za hory a Myške-Chocholuške sa chcelo spať. Zajac-Skokan vyskočil Vlkovi-Horskému trubačovi na plecia a v širokom-ďalekom kraji hľadal svetielko.

Šli za svetielkom. Bola to chalúpka a v nej mali zbojníci svadbu.

Naši vandrovníci pripravili svadobníkom hudbu. Postavili sa pred chalúpku a spustili: Mechúrik-Koščúrik fúkal, Myška-Chocholuška pišťala, Žabka-Rapotačka rapotala, Had-Šmyk po trave syčal, Zajac-Skokan vyskakoval a bubnoval nôžkami a Medveď-Horský mrmľoš mrmľal až sa hora ozývala a stromy ohýbali.

Zbojníci v chalúpke sa veľmi naľakali takejto hudby. Od strachu sa túlili k sebe, že až stoly poprekacovali.

Mechúrik-Koščúrik mal radosť, že zbojníkov nastrašili, a preto sa začal roztopašne nafukovať. Nafukoval sa, nafukoval, až všetkých kamarátov spred seba odtlačilo jeho velikáncke brucho.