Prorok Rak

Kedysi dávno žila jedna starká a starký, ktorý mal čudné meno Rak. Boli veľmi chudobní. Okrem domčeka nemali nič viac, len jednu kravu.

Rak hútal, jako prísť k peniazom. Rozhodol sa, že kravu predá a dá sa na nejaké remeslo. Tak aj bolo.

+19

Za kravu dostal veľa peňazí. Kúpil rôzne darčeky a medzi iným sa mu zapáčil aj kalendár. Nuž ho tiež kúpil.

Sadol si do krčmy k vínu a dumal, načo mu kalendár bude, keď sám nevie čítať. Zrazu mu prišlo na um, že v celej dedine to tiež nikto nevie, tak že sa môže tváriť, jako by to vedel.

Keď prišiel domov, dal všade rozhlásiť, že má múdru knihu, z ktorej možno všetko na svete vyčítať, a že on je prorokom. Kto chce niečo vedieť, nech k nemu príde.

Po čase skutočně prišiel sused, že mu niekto ukradol voly. Rak sa múdro zatváril a povedal: „Voly budú, ale ty mi musíš vopred zaplatiť.“

Sused zaplatil a Rak vidiac, že pismená v knihe sú všelijako krivé, hovorí: „Zlodejom je ten, čo je krivý.“ Správa sa rýchlo rozniesla po dedine.

Zlodej Kubo, čo na jednu nohu naozaj krival sa naľakal a voly s plačom priviedol. Správa o múdrosti proroka Raka sa dostala až na zámok.

Pán si ho hneď aj pozval. Stratil sa mu vzácny prsteň. Rak prislúbil, že ho nájde, len potrebuje čas na rozmýšlanie.

Rak nechal na zámok priviesť aj svoju ženu. Kým ich hostili a starali se o nich, pozeral sa do múdrej knihy a dumal. Nič mu však rozumného neprichádzalo na um.

Raz pri večeri začal počítať sluhov, ktorí ich obsluhovali. Keď priniesli na stôl ovocie, hovorí žene: „To je prvý.“

Keď vstúpol ďalší sluha s hlavným jedlom, povedal: „To je druhý.“

Ako sa objavil ďalší, Rak povedal: „Dočkali sme sa i tretieho.“ Vtedy padol sluha na kolená a priznal, že prsteň ukradol s oboma ďalšími. Prsteň vrátili, ale Raka prosili, aby jich zachránil před prísnym trestom.

Rak dal zjesť prsteň veľkému moriakovi a pánom oznámil, že to je zlodej. Veľmi mu neveril, ale napokon mal kuchár predsa pripraviť moriaka k obedu.

Ako ho zarezal, prsteň sa skutočne našiel. Paní zámku žiarila spokojnosťou.

Prorokovi Rakovi dobre zaplatila a jeho žene dala veľa pekných šiat.

Keď ich už koč viezol domov, stretli kráľa. A ten, že tiež vyskúša nášho Raka. Pozval ho k sebe a dal prihotoviť veľkú hostinu.

Stôl bol plný dobrôt, ale jedna misa bola zakrytá. „Ak uhádneš, čo je na nej, dobre obídeš,“ povedal kráľ. Náš prorok, pravdaže, nevedel a začal lamentovať: „Ej, Raku, Raku, už je s tebou zle.“