y
Smola a Mazáčik - Na výlete
Smola a Mazáčik majú krásne auto. Austin 40 HP, ktoré je večne schované v garáži, aby naň nepršalo. Kde ho vzali sa radšej ani nepýtajte...Raz za čas je však potrebné auto prevetrať, preto dnes vyrážajú na výlet. Ich štart bol veru rýchly, Smola nestihol ani nastúpiť.
Hneď po štarte to však už bola pohodička. Smola sa vyškriabal na svoje sedadlo a mohlo sa ísť! Ale cez plot predsa nie!! Mali by ísť po ceste!
A hneď sa im tá ich spanilá krasojazda vypomstila. A to ešte mali veľké šťastie, prepichli len koleso. „Chcelo by to pumpičku,“ nahlas premýšľa Mazáčik.
Prvý nápad mal tentoraz Smola: „Pomôžu nám páni muzikanti!“, hneď povedal Mazáčikovi a šiel sa s nimi dohadovať.
Na nafúkanie je najlepší klarinet, takže: „Jedno sólo pre klarinet, páni!“ „To sa nám veru pôjde,“ pochvaľuje si Smola.
A konečne už zase idú. „Jú, pozri Mazáčik, tu na plagáte sa píše, že v kine hrajú Sen lásky!“ ukazuje Smola Mazáčikovi. A to veru nemal robiť. Kopa uhlia, ku ktorej sa blížili, sa im neuhla! Prááásk!
A z cestovateľov máme dvoch kominárov. Už nerozoznáme Mazáčika od Smoly a Smolu od Mazáčika. O aute ani nehovoriac!
„Chcelo by to trochu ofúknuť,“ mudruje Mazáčik a Smola má hneď ďalší úžasný nápad: „Pomôže nám slon!“ Nechajme sa prekvapiť, čo zase vymyslí!
„Stačí jedno slonie kýchnutie a budeme čistí my i auto,“ navrhuje Smola. Hlavné je, aby slon dobre spolupracoval. Kýchací prášok bol síce neobvyklé krmivo, ale...
... ale zabralo to! Hapčí!!! Pozdrav Pánboh! To ale bolo kýchnutie! Presne také, aké tí dvaja chytráci potrebovali. Z auta i z nich odletel všetok prach z uhlia a všetko bolo opäť tak, ako na začiatku výletu.
„Hurá, môžeme ísť zase cestou necestou!“ pochvaľujú si Mazáčik a Smola. Až tak doslova to však isto nemysleli!! Toto určite nie je cesta, ktorou by chceli ísť! „Tak to otoč,“ volá Smola na Mazáčika. Lenže tomu ostal volant v ruke. To vôbec nevyzerá dobre!!
Na jazdu z kopca síce volant nepotrebujú, ale kde to len skončia?? Tak toto veru vôbec nevyzerá dobre... i keď... „Jupí,“ volá Mazáčik, „chýbajú nám už len plavky!“ – snaží sa zľahčiť situáciu. Smola sa len neisto usmieva. A žblnk!
„Vidíš, ten volant by nám bol aj tak nanič, poznamenáva Mazáčik na prove plavidla a užíva si plavbu. Smole však nie je až tak do smiechu a len popod fúzy si hundre, že to zasa musí všetko oddrieť sám.
„Konečne sme za vodou,“ vydýchol si Smola. Už mal toho veslovania celkom dosť. Tak šup, všetko dole a vysušiť. Ešteže je Mazáčik taká hlavička a vymyslel super sušiak, s ktorým budú mať bielizeň suchú skôr, ako prídu k najbližšej civilizácii. Predsa nebudú zdrojom pobúrenia a hanby!
Ajajaj! To je lavička pre chodcov! „Predsa cez ňu nepôjdeme peši! To nás predsa musí uniesť!“ myslia si obaja. Čo myslíte vy? Unesie lavička pre chodcov auto s tými dvoma?
„Ideme! Unesie!“ radujú sa Smola a Mazáčik.... Ale čo to?? Neuniesla! Ako by aj mohla?! Rup. Dup. A dole šup!
Z lavičky ostala len kopa dreva, ktoré teraz leží na dne úžľabiny s rozlámanými zvyškami auta, Mazáčikom a Smolou. Našťastie sa im nič nestalo. „Tak toto teda nebol dobrý nápad,“ poznamenal Smola.
A tak, napriek tomu, že výlet skončil, obaja majú úsmev na tvári a spokojne sa uberajú domov. Do garáže „došli“, teda skôr idú, pekne po svojich. Ale to nevadí, aj toto spolu hravo zvládnu, pretože vo dvojici sa vždy lepšie darí!
