Starší muž sa Lackovi pekne poďakoval. Sadol si a s úsmevom si Lacka obzeral. Potom sa s ním dal do reči. Po kratšom rozhovore povedal: „Rád by som sa ti, Lacko, odmenil. Nedám ti ani čokoládu, ani cukríky. Nechcem, aby si si pokazil zuby. Dám ti však niečo iné. Vidím, že nie si najsmelší, preto ti dám,“ tu sa trošku odmlčal, vytiahol z vrecka gombík a pokračoval, „dám ti liek, ktorý ťa vylieči zo všetkého strachu. Tento gombík vyzerá na pohľad celkom obyčajne, ale je neobyčajný, čarovný. Keď ho budeš mať pri sebe, dokážeš všetko, čo budeš chcieť. Lacko si gombík z jednej i druhej strany dobre poobzeral a potom sa opäť chcel pozrieť na staršieho muža, ale toho už v električke nebolo.
Električka uháňala ďalej. Cirkus bol neďaleko. Zrazu začul Lacko v električke akýsi bzukot. Pozrel sa tým smerom, odkiaľ prichádzal, pozreli sa ta aj ostatní cestujúci a uvideli - osu. Obyčajný hmyz, ktorý nevie, čo sa patrí a sluší, ktorý vletel bez lístka do električky a lietal po nej tak, akoby len jemu patrila. Cestujúci sa báli, že ich osa poštípe, a preto vždy, keď okolo nich preletela, uhli, aby do nich nenarazila. „Daj sa mi svete,“ povedal posmešne Lacko, keď videl, že sa cestujúci boja osy, „obyčajnej osy sa bojíte, a ja sa jej nebojím. Vytiahol vreckovku, počkal kým sa osa priblížila, potom ju jedným úderom zrazil na dlážku. Víťazoslávne ju prišliapol a uštipačne zamrmlal: „Čo by ste robili, keby tu bol lev, živý lev z horúcej Afriky?! Ja by som sa ho, veru, nebál!“
Práve vtedy, keď sa Lacko chvastal, najsilnejší lev cirkusu Humberto vyskočil z klietky, ktorú krotiteľ zabudol zavrieť. Preskočil nízku cirkusovú ohradu a najskôr krokom, potom skokom uháňal po ulici. Bola to tá istá ulica, na ktorej sa viezol v električke Lacko s mamičkou a sestričkou Zuzkou. Celý cirkus bol hore nohami. Leva naháňali všetci zamestnanci, a nechýbal medzi nimi ani riadite!. Na ulici spôsobil živý lev veľký zmätok. Ľudia pred ním s hrôzou uháňali a hľadali spásu, kde sa len dalo. Na stromoch, na uličných lampách, na strechách autobusov. Na obrázku pochopiteľne nevidieť tých, čo od strachu vliezli aj do kanálov.
Lev bol rád, že je na slobode. Nič si nerobil z toho, že ho naháňa najvyšší predstaviteľ cirkusu so svojimi zamestnancami. Skákal krížom cez ulicu, raz na jednu, raz na druhú stranu a potom — hop! — skočil do električky, ktorá práve zastala. Mali ste počuť ten výskot a bedákanie. Všetci cestujúci nariekali, len Lacko bol spokojný. Postavil sa pred leva, pozrel mu prísno do oči a energicky povedal: „Ber sa rýchlo odtiaľ, potvora africká, ak nechceš, aby som vytiahol prak a pripravil ťa o zrak!“ Lev sa na Lacka začudovane pozrel, ale potom bez najmenšieho reptania zoskočil. Skočil rovno do klietky, ktorú žatia! cirkusoví pracovníci doterigali až ku dverám električky.
Keď bol lev opäť v klietke, ľudia začali zliezať zo stromov, z uličných lámp a vychádzať z ostatných úkrytov. Každý hovoril o odvážnom chlapcovi, ktorý vyhnal leva z električky. Je to určite syn nejakého krotiteľa, hovorili jedni, druhí zas hovorili, že ten odvážny chlapec je najskôr synom nejakého slávneho cestovateľa. Všetci sa divili, kde malý chlapec nabral toľko odvahy, že sa nebál postaviť pred leva. Najviac sa však čudovala Lackova mama. Nepočula, čo hovoril Lacko so starším mužom v električke, a preto ju Lackova zmena úplne prekvapovala.
Predstavenie v cirkuse čoskoro začalo. Prvé vybehli malé medvedíky a veselo sa naháňali na bicykloch.
Potom prišiel veselý šašo, za ním vybehli psíky a hrali futbal. Po psíčkoch prišli dvaja šašovia a za nimi nasledovalo vystúpenie odvážnej akrobatky na visutej hrazde v kopuli cirkusu. Čo tá dievčina, ktorú vidíte na obrázku, stvárala, aké kotrmelce robila, ako sa krútila?! Ľudia ju bez dychu sledovali a jej výstup odmenili búrlivým potleskom.
Nasledujúci výstup sa nevydaril. Bola to jazda mládenca a dievčiny na koňoch. Dievča, ktoré malo vyskočiť na bežiaceho koňa naraz s mládencom, sa zošmyklo a spadlo. Keď vstalo, trošku krívalo.
Lacko, vidiac, že dievčina s boľavou nohou nebude môcť vyskočiť opäť na koňa, vybehol spomedzi divákov, vyskočil na bariéru, ktorá oddeľovala hľadisko od miesta, kde vystupovali cirkusoví umelci, a odtiaľ — hop! — vyskočil na bežiaceho koňa. Postojačky potom jazdil na koni ako rodený kozák. Lackova odvaha nadchla všetkých divákov. Tlieskali mu aspoň tak, ako veselým šašom.
No mama Lacka za jeho odvážnu jazdu na koni príliš nepochválila. Krútila nad ním nechápavo hlavou a prikázala mu, aby poriadne sedel na svojom mieste. Lacko bol však naďalej neposedný a keby ho mamička nebola držala pevne za ruku, bol by sa určite pripojil k artistom, ktorí udivovali prítomných všelijakými skokmi, pro ktorých sa otáčali o celých 360 stupňov.
Posledným výstupom mala byť drezúra dravej zvere. Pomocní cirkusoví pracovníci doterigali doprostred cirkusu veľkú, skladaciu, železnú klietku. Spojili ju s chodbou, ktorá bola tak isto, ako klietka zmontovaná zo silných železných tyčí.
Krotiteľ prekontroloval klietku, či je dosť pevná a potom dal príkaz, aby do klietky vpustili dravú zver. Čoskoro vbehli do klietky tri silné levy. Lackovi sa videlo, že najsilnejší z nich bol na prechádzke po uliciach a že je to ten istý, ktorého on vyhnal z električky.
Krotiteľ plieskal bičom a levy skákali podlá jeho rozkazu.
Krotiteľ požadoval od levov stále väčšie výkony a levy ho vo všetkom stále poslúchali. Preskakovali sedadlá, na ktorých sedeli, potom preskakovali jeden druhého a napokon krotiteľ zapálil veľkú obruč a prikázal levom, aby cez tú obruč skákali. Na prekvapenie všetkých divákov levy nechceli krotiteľa poslúchnuť. Vrčali, obehúvali ohnivú obruč, ale cez obruč neskočil ani jeden. Nepomohli ani krotiteľove vyhrážky, ani prosby. Diváci s napätím očakávali, kto ustúpi, čí krotiteľ od svojich rozkazov, čo by mu určite nepridalo na sláve, a či levy prestanú byť tvrdohlavé a poslúchnu svojho pána.
„To je niečo pre mňa,“ pomyslel si Lacko, „keď ma lev poslúchol v električke, určite ma poslúchne aj v klietke.“ Nebolo ďaleko od myšlienky k činu. Lackovi sa veľmi hodilo, že mamička, tak ako ostatní diváci, s napätím sledovala výstup v klietke. Potichúčky vstal a potom na špičkách vyšiel až k plachte, ktorou bol pokrytý celý cirkus. Podliezol pod plachtu a ocitol sa medzi cirkusovými vozmi a autami.
Na všeobecný úžas Lacko sa čoskoro objavil v klietke medzi levmi. Jeho prítomnosť naháňala krotiteľovi hrôzu.
V hľadisku nastalo úplné ticho. Diváci čakali bez dychu, čo sa stane v najbližších minútach. Lackova mama zbledla ako stena a zašeptala: — Čo sa to len porobilo s tým naším Lackom?
„Veľké skúsenosti s levmi nemám,“ vysvetľoval Lacko na smrť bledému krotiteľovi, „myslím si však, že keď levy nemajú chuť alebo odvahu ku skákaniu cez horiaci kruh, treba im to ukázať a takto ich povzbudiť. Asi takto!“ A skôr než sa mohol krotiteľ spamätať, odohnal Lacko najbližšie sediaceho leva, vyskočil na jeho sedačku a odtiaľ — šup! — preniesol sa cez horiaci kruh. „Takto sa to robí!“ povedal Lacko levom a krotiteľovi, keď stál opäť na zemi.
A naozaj levy, či už od hanby, že to, čomu sa vyhýbali oni, dokázal malý chlapec, či zo strachu, lebo Lacko na nich pozeral príliš prísne, začali skákať cez horiaci kruh jeden za druhým. A nestačil im len jeden skok. Skákanie cez horiaci kruh, keby im to nebol zakázal krotiteľ, by boli neustále opakovali.
Keď Lacko vyliezol z klietky, mŕtve ticho, ktoré ovládlo cirkus, prerušil taký búrlivý potlesk, že riaditeľ cirkusu si z obavy, aby mu nepraskli ušné bubienky, stiahol svoj parádny, vysoký, čierny klobúk až na uši. A slon za ohradou začal tak revať a dupať, ako by bol doma v džungli. Ohlásili sa aj ostatné zvery. Za slávnostného tlieskania a revu divokej zveri šiel Lacko pyšne k mamičke, ktorá ho privítala so slovami: „Nechcem ti tu robiť hanbu, ale doma sa o tom tvojom cirkusovom umení porozprávame!“
Na ceste domov začal Lacko prekutávať vrecká. Hľadal raz, dvakrát, povyvracal všetky vrecká, ale čarovný gombík nenašiel. Pozrel na mamičku, ktorá za jeho výčiny naň neustále gánila, a potom sa rozplakal. Čo si počne bez gombíka, ktorý mu pomohol k takým neslýchaným činom?
A kde sa vzal, tu sa vzal, stál pred ním odrazu jeho starý známy z električky a podával mu stratený gombík. „Máš deravé vrecko, Lacko,“ uspokojoval ho, „gombík ti vypadol ešte v električke. Musím ti však pravdu povedať, je to celkom obyčajný gombík. Niet v ňom kúzla ani za mak. A vidíš, čo si dokázal, keď si mal pevnú vôľu! Neboj sa, dokážeš aj iné veci. Také, ktorými presvedčíš ľudí, že si chlap na mieste ... Ale s levmi, prosím ťa, si už viac nezahrávaj. Také tvoje dobrodružstvo v cirkuse by sa mohlo aj zle skončiť.“
y
