Keďže nemôžeme s dedom Mrázom navštíviť všetky rodiny, zájdeme si aspoň do jednej. Najbližšie bývajú Homiakovci, pôjdeme teda k nim, dobre? Dedo Mráz doniesol všetkým malým Homiakovcom darčeky. Elenke doniesol peknú knihu, Ivanovi, ktorý je od Elenky o dva roky mladší, diaprojektor a k nemu mnoho diafilmov. Janka dostala bábiku, Miško korčule a Zuzka, ktorá je najmladšia, pekného kučeravého Macka, väčšieho, než je sama. Deti dostali okrem toho hromadu všelijakých sladkostí.
Po večeri si rodičia a deti posadali ako v kine a Ivan sa pripravoval premietnuť niektoré diafilmy. Na Zuzkino želanie vybral najsamprv diafilm o zvieratkách.
Zasunul do projektora diafilm, zhasol svetlo a na stene sa zjavil prvý obrázok. Čo na tom obrázku bolo, to bolo dosť ťažko uhádnuť. Obrázok bol totiž hore nohami. Po dlhom hádaní prišla Elenka na to, že sú to mačičky a zajačiky. „Obráťte rýchlo obrázok,“ žadonila Zuzka, „lebo sa ináč mačičkám vyleje mliečko!“
Potom začal premietať otecko a Ivan čítal sprievodný text. Najsamprv sa zjavil na stene názov diafilmu a potom zvieratká jedno za druhým. Na niektorom obrázku ich bolo aj viac. Čo hovoria zvieratká - Dnes zvieratká, milé deti, čo vôkol vás žijú, pohovoria vám o sebe, čo jedia, čo pijú, ako vidia svet široký ich tajomné oči. Pozor! Na plátno čoskoro kravička vyskočí!
Čo hovoria zvieratká
Kravička: Včera spŕchol dáždik hojný, trávička podrástla, deti, donesiem vám mliečko, už som sa napásla.
Koník: V našom družstve, čujte deti, všetko robia stroje. Traktor robí všetky práce, čo bývali moje.
Kozičky: Bol raz jeden profesor, mal prekrásnu bradu. Ako ju má pristrihnúť, chodil k nám po radu.
Somáriky: Nie sme kone, nie zajace, somáriky iba. Keď myslíte, že sme hlúpe, to je ozaj chyba.
Húsky: Kto sa kúpe, je vždy pekný ako naše deti. Tam je zdravie, kde je voda, kde slniečko svieti.
Moriak: Mne sa voda nepozdáva, a predsa som šumný, keď myslíte, že vás klamem, tak ste nerozumní.
Kohútik: Moja žena, moje deti, čo sú po mne, viete, vravia, že ja som najkrajší na tom šírom svete.
Ovečky: Sme ovečky bez rohov, baran je rohatý, ten má rôčkov, ojojoj, a kožuch zodratý.
Psíček: Ja som strážca, strážim stále od jari do zimy, hlas mám dobrý: keď zabrešem, zbudím pol dediny.
Mačičky: Kým sme malé, lopta stačí, pre väčšie sú myšky, naša mamka zajkov stráži, nesmú ujsť von z chyžky.
Prasiatka: Kroch, kroch, to je dobrú chuť, kví, kví, to je málo, z mála jedla nikdy ver stučnieť sa nedalo.
Bociany: Bociančatá, dietky naše, ktože vás nakŕmi? Veď už vyschli všetky mláky, neprší, nehrmí.
-
Na konci diafilmu boli mená autorov a to, že diafilm vyrobilo Štúdio populárnovedeckých filmov v Bratislave.
Diafilm sa všetkým veľmi páčil. Ešte aj mačička, ktorá za celé predstavenie ani nemukla, sa mraučaním dožadovala nového diafilmu, a preto jej Ivan premietol diafilm „O zvedavom mačiatku”.
y
