y
Kocúr v čižmách
Jeden mlynár odkázal svojím trom synom ako dedičstvo mlýn, osla a kocúra. Najstarší syn si vzal mlyn, prostredný osla a najmladší dostal len kocúra. „Keď zjem kocúra,“ povedal si smutno, „môžem si z jeho kože urobiť rukávnik a potom umrieť hladom.“
Kocúr ho počul a povedal mu: „Nebuďte smutný, pane môj. Dajte mi vrece a nové čižmy, aby som mohol chodiť v húšti, a uvidíte, že váš podiel neni tak špatný, ako si myslíte.“
Kocúr dostal, čo si prial; obul si čižmy, vrece si hodil cez plece a šiel do remízky, kde bolo plno králikov. Nachystal na ních do vreca otruby, ľahol si na zem ako mrtvý a čakal.
O chviľku vliezol do vreca mladý nerozvážný králik; kocúr hned vrece zaviazal, králika zabil a vydal sa ku kráľovi.
„Vaša milosť,“ hlboko sa kráľovi poklonil, „nesiem Vám králika z remízky môjho pána, markíza z Kočárova“ (toto meno dal kocúr svojmu pánovi); posiela vám ho ako dar.“ „Odkáž svojmu pánovi,“ povedal kráľ, „že mu ďakujem.“
Inokedy chytil kocúr na poli do vreca dve prepelice a tiež ích doniesol kráľovi. A tak mu po nejaký čas prinášal zver z revíru svojho pána.
Raz sa kocúr dozvedel, že sa kráľ chystá na prechádzku po brehu rieky so svojou dcérou, naj-krásnejšou dcérou na svete. Povedal svojmu pánovi: „Ak urobite, čo vám poradim, štastie vás neminie.“
Podľa kocúrovej rady sa teda markíz z Kočárova zrovna kúpal v rieke, keď kráľ išiel okolo. Kocúr začal kričat: „Pomóc! Pomóc! Môj pán, markíz z Kočárová sa topi!“
Kráľ počul krik a vystrčil z kočára hlavu. Keď uvidel kocúra, ktorý mu prinášaval zverinu, poručil strážam, aby bežali pánovi markízovi na pomoc.
Ubohého markíza vyťahovali z vody a kocúr vyprával kráľovi, že jeho pánovi, zatím čo sa kúpal, zlodeji ukradli šaty.
Kráľ hneď poručil priniesť pánovi markízovi tie najkrásnejšie šaty. Pan markíz bol svárný junák a nádherné šaty ešte prispeli k jeho vzhľadu; princezne sa veľmi páčil.
Kráľ ho pozval, aby sa s nimi prešiel. Kocúr predbehol kráľovský kočiar a ľudom, ktorí kosili lúku, povedal: „Ak nepoviete kráľovi, že táto lúka patri pánovi markýzovi z Kočárová, budete na kusočky rozsekaní!“
Kosci mali z kocúrovej hrozby strach; preto na otázku pána kráľa, čia je lúka, ktorú kosia, odpověděli: „Pána markíza z Kočárova.“
Kocúr znovu bežal napred; na poliach povedal koscom: „Ak nepoviete kráľovi, že toto obilie patri pánovi markízovi z Kočárová, budete na kúsočky rozsekaní!“
Za chvíľku prišiel kráľ a pýtal sa, komu patri všetko to obilie. „Pánovi markízovi z Kočárová,odpovedali kosci. Kocúr stále bežal vpredu a každému, koho střetnul, povedal to, čo ľudom na lúke a na poli. A tak kráľ žasnul nad veľkými statkami pána markíza.
Nakoniec došiel kocúr k zámku ľudojeda, najväčšieho boháča na zemi; jemu patrily lúky a polia, okolo ktorých sa kráľ prechádzal. Kocúr popýtal sa na ľudojeda a požiadal ho o rozhovor.
Ludojed ho prijal zdvorilo; ponúkol ho, aby sa posadil. „Počul som,“ povedal kocúr, „že sa viete premeniť na akékoľvek zviera, napríklad ve leva alebo na slona.“
„To je pravda,“ odpovedal ľudojed drsno. „Aby som Vás o tom presvedčil, premením sa pred vami na leva.“ Ked naraz uvidel kocúr pred sebou leva, hned bol na streche, i ked sa mu v botách špatné šplhalo.
Ludojed vzal na seba o chvíľku zase svoju podobu; kocúr sliezol dole a priznal sa, že mal ohromný strach. „Počul som tiež, že sa viete pre-menif i na malé zvieratko, trebárs na potkana alebo na myš- Tomu však neverim; to neni možné.“
„Že to neni možné? Uvidíte!“ A ľudojed sa v okamihu premenil na myš. Pobiehala si po podlahe - a ako ju kocour uvidel, skočil po nej a zjedol ju.
Medzitým k zámku ľudojeda prichádzal kráľ. Kocúr počul hrčat kočiar a bežal mu naproti: „Bud vítaná Vaša Milosť na zámku pána markíza z Kočárová!“ Kráľ sa nestačil diviť, že tak krásný zámok tiež patrí markízovi.
Markýz podal ruku mladej princezne a za kráľom vošiel do ohromnej siene, kde našli skvelé pohostenie. Ludojed ho pripravil pre svojich priatelov, mali ho práve ten deň navštíviť. Neodvážili sa však dnu vojst, ked videli vstúpiť do zámku samého kráľa.
Kráľ bol markízom priamo okúzlený a ešte viac jeho dcéra. Po piatej či šiestej čiaši mu kráľ povedal: „Len na vás záleži, pane markíz, či budete mojim zaťom.“
Markíz s hlbokými poklonami prijal česť, ktorú mu kráľ preukázal. A ešte toho dňa slavil s princeznou svadbu. Kocúr sa stal veľmožom a od tej doby chytal myši len pre zábavu.
