Kozliatka

Bola raz jedna hôrka a v nej na samom prostreidku pekná zelená lúčka. Na tej lúčke stál domček a v domčeku bývala koza s malými kozliatkam.

Keď išla stará koza na pašu, prikazovala kozliatkam: „Deti moje, neotvárajte nikomu, iba mne, keď zakričím, že vám nesiem na rožkoch sienka, v pyšteku vodičky, vo vemene mliečka.“ Keď to prikazovala, pričupil sa vlk pod oblok. Všetko vypočul.

+16

Len čo koza odišla, pribehol k dverám a dal sa kričať: Kozliatka, kozliatka, otvorte dvierka, nesiem vám, nesiem na rožkoch sienka, v pyšteku vodičky, vo vemene mliečka.

Ale kozliatka mu odpovedali: „Veru ti neotvoríme, lebo ty nie si naša mamička. Naša mamička má tenšie hrdlo.“

Ako to vlk počul, bežal ku kováčovi a skríkol na neho: „Hej, kováč, kováč, ukuj mi tenšie hrdlo! Ak nie, hneď ťa zjem.“ Nuž kováč mu ukoval tenšie hrdlo.

Vlk bežal k domčeku a začal tenším hlasom spievať: Kozliatka, kozliatka, otvorte dvierka, nesiem vám, nesiem na rožkoch sienka, v pyšteku vodičky, vo vemene mliečka.

„Ej, veru ti neotvoríme, lebo ty nie si naša mamička. Naša mať má tenšie hrdlo.“

Nahnevaný vlk bežal znova ku kováčovi, aby mu ukoval ešte tenšie hrdlo.

Vlk sa vrátil ku kozliatkam a začal tenuškým hláskom volať: Kozliatka, kozliatka, otvorte dvierka, nesiem vám, nesiem na rožkoch sienka, v pyšteku vodičky, vo vemene mliečka. „Veru si ty nie naša mamička, my ti neotvoríme,“ povie najstaršie kozliatko. „Ba veru to je naša mať,“ škriepili sa ostatné kozliatka. „Ba veru nie,“ nedalo sa najstaršie. „Ba veru hej! Len ju pusťme, veď sme už hladné,“ hádali sa ostatné.

Kozliatka pribehli ku dverám a odomkli ich. Ale tu vopchá vlk hlavu do izby.

Preľaknuté kozliatka sa od strachu rozpŕchli. Ktoré vyskočilo na pec, ktoré na prípecok, ktoré na stôl, ktoré do pece. Ale všetko darmo. Vlk ich všetky pochytal a pohltal. Iba jedno, čo sa vopchalo do pece, nevedel vytiahnuť.

Nažratý vlk odišiel a o chvíľu prišla koza.

Ej, ale sa preľakla, keď našla všetko pootvárané. Vojde do domca. Hľadá, bľačí, obzerá sa, ale nikde nič. Iba nakoniec nazrie do pece. Vidí tam učupené kozliatko. „Ach, mamička, či ste to vy?“ zvolalo nastráchané kozliatko. „Veru ja. A kdeže sú ostatné? „Jaj, mamička moja, kdeže sú tie. Prišiel vlk, zaspieval ako vy. Nuž mu otvorili. On ich všetky požral. Iba mňa nevedel z pece vytiahnuť.