Žena zavinula dieťatko do perinky, hojdala ho a spievala mu: \"Hajaj, Buvaj, hajaj, Otesánek malý! Až sa zobudíš, za chvíľočku, Uvarím ti kašičku: Hajaj, Buvaj, hajaj!\"
Zrazu sa dieťa v perinke začalo hýbať, otočilo hlavu a dalo sa do kriku: \"Mama, ja by som jedol!\"
Žena ho položila do postele a plná radosti bežala variť kašu. Otesánek kašu zjedol a zase kričal |: \"Mama, ja by som jedol!\" - \"Počkaj, dieťatko,\" povedala mama, \"hneď ti prinesiem.\"
Bežala k susedke a priniesla hrnček mlieka. Otesánek mlieko hltavo vypil a zase kričal, že by jedol. Žena sa tomu čudovala, ale išla a vypožičala si v dedine peceň chleba. Položila chlieb na stôl a išla pre vodu, chcela postaviť na polievku.
Sotva vykročila z izby, Otesánek sa vymotal z perinky, skočil na lavicu a v okamihu chleba zhltol a zas kričal: \"Mama, ja by som jedol!\"
Mama prišla, obzerá sa po bochníku ale chlieb bol preč! V kúte stál Otesánek ako mačka a vyvaľoval na ňu oči. \"Otesánek, snáď si ten bochník nezjedol?\"
\"zjedol, mama - a teba tiež zjem!\" Otvoril ústa a než sa mama spamätala, bola v ňom.
Za chvíľu prišiel domov otec, sotva vkročil do dverí, volal Otesánek: \"Tato, ja by som jedol!\"
Otec sa zľakol, videl pred sebou telo ako pec, otváralo ústa a gúľalo očami. Spoznal Otesánka a povedal: \"Aby ťa čert vzal: Kde je mama?\" \"Zjedol som ju a teba tiež zjem!\"
Otesánek otvoril ústa a v okamihu mal otca v sebe. Ale čím viac jedol, tým viac sa mu chcelo jesť. V chalupe už nič nebolo, šiel sa teda pozrieť po niečom do dediny.
Stretol dievčinu, viezla plnú nošu ďateliny. \"Ty si toho musel zjesť, že máš také veľké brucho!\" Čudovala sa dievčina. Otesánek odpovedal: \"Jedol som, zjedol som: kašu z rajnice, hrnček s mliekom, peceň chleba, mamu - otca, a teba tiež ešte zjem! \"
Skočil a deva aj s nošou zmizli v jeho bruchu.
Potom sa Otesánek postavil do cesty sedliakovi s vozom sena, kone zostali stáť. \"Vari nemôžeš uhnúť, netvor? Pôjdem na teba -! \"Natiahol sedliak bič. Otesánek mu odpovedal, čo všetko zjedol, a než sa sedliak nazdal, ocitol sa v jeho bruchu s vozom aj s koňmi.
Na poli pásol pastier svine. Otesánek dostal na ne chuť a zhltol ich všetkých aj s pastierom, ani pamiatky po nich nezostalo.
Ďalej videl valacha so stádom oviec. \"Keď som toho toľko zjedol,\" povedal mu Otesánek, \"teba tiež ešte zjem!\" Išiel a nahádzal do seba ovce, valacha, aj psa Orieška.
A tackal sa ďalej, až prišiel k jednému poľu, nejaká babička na ňom okopával kapustu.
Otesánek dlho nerozmýšľal a začal kapustné hlávky vytrhávať a prehĺtať. \"Čo mi to tu, Otesánek, robíš za škodu?\" Povedala babička, \"však si toho dosť zjedol, mohol si sa už najesť!\"
Otesánek sa na ňu zaškaredil a povedal, čo všetko zjedol.
Babičku chcel tiež prehltnúť. Ale babička bola čiperná a udrela Otesánka motyčkou do brucha a rozpáral mu ho, Otesánek sa zvalil a bol mŕtvy.
A teraz ste to mali vidieť! Z brucha mu vyskočil pes Oriešok a za ním valach, za valachom ovce, Oriešok zahnal ovce dokopy, valach zapískal a hnal ich domov. Potom vybehlo z brucha stádo ošípaných, za nimi vyskočil pastier, praskol bičom a hnal sa za valachom. Potom vyšli kone, ťahali voz sena, sedliak mykol opratami a išiel ku dedine. A za vozom išla dievčina s ďatelinou.
Za dievčinou vyskočili z brucha muž so ženou a niesli si pod pazuchou ten vypožičaný peceň chleba. Nikdy už potom nehovorili: \"Kiež by sme mali nejaké dieťatko!\"
y
