y
Šedokrčka
Po prvom jesennom mráziku tráva zožltla a sťahovaví vtáci chystali sa k odletu do teplejších krajín. Labute, husi, kačice i drobnejší vtáci pri veľkom jazere sa prekrikovali, sem i tam poletovali a pripravovali sa na ďalekú cestu.
Ale v jednej kačacej rodine bolo smutno. Stará kačica sa dohovárala s káčerom, čo bude s ich malou Šedokrčkou. Ešte kedysi na jar prikradla sa k ich hniezdu líška a chcela Šedokrčku odniesť. Matka ju zachránila, ale Šedokrčka mala od toho času zlomené krídelko a nemohla lietať.
Stará kačica tešila Šedokrčku, že sa na jar všetci vrátia a budú znovu žiť pospolu. Poradila jej, aby sa zdržiavala pri rieke, na tej strane, kde do nej vteká teplý prameň. Tam rieka ani v zime nezamŕza a na vode bude Šedokrčka bezpečná i pred zlou líškou, ktorá by ju mohla chytiť a zjesť.
Čas chytro letel. Brezičky už zažltli a osiky očervenali, krovina pri rieke pomaly strácala lístie. Po oblohe tiahli ťažké chmáry a zavše sa len drobúčko rozpršalo. Istého rána konečne kačice odleteli a Šedokrčka zostala celkom sama.
Bolo jej smutno. Široká rieka, pri ktorej žila, zrána pri brehu už zamŕzala. Šedokrčka sa desila, čo si počne, ak rieka zamrzne v celej šírke. Raz v lese na smrť sa naľakala zajaca, ktorý vybehol ako strela odkiaľsi z krovia. No zajac jej tiež poradil, aby sa zdržiavala len na vode, že tam ju líška nijakým činom nedostane.
Konečne sa líška ukázala pri rieke. Zastavila sa na brehu a úlisné sa kačici prihovárala. Ale Šedokrčka nechcela s ňou ani slova stratiť. A tak líške klepli zuby naprázdno. Len čo odišla, pricupkal zajac a prihovoril sa kačici: „Daj si pozor, Šedokrčko, lebo líška zase príde.\"
O niekoľko dní líška naozaj znovu prišla. Zastavila sa na brehu a vábila Šedokrčku z vody na breh. Keď sa jej to nepodarilo, skúšala dôjsť po ľade až k Šedokrčke. Ale ľad bol ešte príliš slabý a líška sa ďaleko od brehu nedostala. Od toho času líška prichádzala na breh každučký deň; skúšala, či je ľad už dosť mocný a vyhrážala sa Šedokrčke, že ju zje.
A naozaj by ju bola zjedla, keby sa tu nebol objavil staručký poľovník. Vybral sa do lesa na zajace; chcel spraviť z ich kožtičiek svojej starkej teplý kožúšok. Zajace sa práve hráli pri lese. Ale kaď z diaľky zareli poľovníka, vzali nohy na plecia a ušli.
Ustatý poľovník si sadol na breh rieky a vtom spozoroval lišku. Plazila sa zase k nezamrznutému miestu a pokúšala sa Šedokrčku lapiť. No vtom poľovník vystrelil, ale ju nezasiahol.
Rozbehol sa za ňou a keď prišiel k ústiu teplého prameňa, zazrel na prúde Šedokrčku. „A čo ty tu robíš, hlupučká? Veď tu zamrzneš, alebo ťa líška zožerie!\" prihovoril sa jej starček. Potom Šedokrčku vylovil z vody, schoval ju pod kabát a ponáhlal sa domov. Zajace sa smiali, že sa im nič nestalo, a Šedokrčke bolo pod kabátom dobre, teplučko. V chalúpke poľovníkovej, v teple pri peci, prečkala potom Šedokrčka šťastlivo celú zimu.
