y
Gruľko na karnevale
Konci dediny bol domček, za ním chlievik a v ňom žilo prasiatko. Gruľkom ho nazývali. Gruľko nebol obyčajné prasiatko, bol múdry, vedel chodiť vzpriamene a v jeho prasačej hlave sa rodili kadejaké nápady.
„Ahoj, Gruľko, ty si spíš a ani nevíš, že bude veľký karneval,“ prihovára sa Cicka Gruľkovi. „Tam musíš ísť. Jój, tie dobroty, čo sa tam budú podávať,“ labužnícky si Cicka hladí fúziky.
Len čo gruľko počul, že sa niekde budú podávať dobroty, bol okamžite rozhodnutý tam ísť. O karneval mu neišlo, iba o tie dobroty, o ktorých Cicka hovorila, lebo bol velmi maškrtný.
„Idem na karneval, budú tam všelijaké dobroty,“ chváli sa Gruľko strýkovi Capkovi. „Len si daj pozor, aby ťa nepoznali, lebo ťa potom upečú a zjedia s kapustou.“ Varuje Capko Gruľka. Gruľkovi po týchto slovách nabehla husia koža.
„Tak, pekne si oblečieš nohavice, aby ti nebolo vidieť chvostík, obuješ si sandále, na oči okulárie a uši ti zakryje klobúk.“ Odborne radí Cicka a dodáva, „a teraz sa bež rýchlo umyť.“
„Ja a umývať sa, kto to kedy videl, aby sa prasiatka umývali? Takéto poníženie,“ hundre si Gruľko sám pre seba. Avšak pri pomyslení na dobroty, ktoré ho čakajú, poslušne kráča k nádrži s vodou. S odporom strká labku do vody.
Gruľko pri pohľade do zkradielka nepoznáva sám seba. Tak ho Cicka vyparádila.
Gruľko bol taký vyparádený, že ho nepoznal nielen strýko Capko, ale ani jeho súrodenci. Tí iba nedôverčivo bokom pokukovali.
Keď zbadali Gruľkovi priatelia neznámeno „fešáka“ v sprievode Cicky parádnice, tak sa naľakali, že sa rozutekali na všetky strany. Mysleli si, že prišiel kupec z mesta.
Cicka stále prikazovala Gruľkovi, ako sa má správať, čo môže a čo robiť nesmie. Gruľka to nahnevalo a osopil sa na Cicku: „Šic, čo ma stále komanduješ. Ja viem, ako sa správať v lepšej spoločnosti,“ namyslene odvrkol Gruľko Cicke a bol by ju aj udrel, no tá šikovne vyskočila na strom.
„Vítáme ťa medzi nami, prasiatko,“ hovoria smejúce sa masky. Gruľko sa tak naľakal, len-len že neušiel. Myslel si, že ho poznali. Upokojil sa až vtedy, keď videl, že masky sa venujú dalším prichádzajúcim hosťom.
Keď vošiel Gruľko do karnevalovej miestnosti, očami hľadal stôl s dobrotami.
„Budú tam všelijaké dobroty,“ hundre si nahnevaný Gruľko Cickine slová. „Však ja ti ukážem, až ťa chytím,“ zastrája sa Gruľko Cicke, lebo stôl s dobrotami nikde nevidel.
Ako tak Gruľko znechutne pozerá na tancujúce masky, pristupuje k nemu maska a skôr, akoby mohol Gruľko nieče namietať, už aj ho zvŕta k tanci.
Po tanci nasledoval prestávka. Maska-líška pozýva prítomných na občerstvenie. To bola chvíľa, na ktorú Gruľko čakal od začiatku a bez ohľadu na to, čo si budú o ňom myslieť, hnul sa do vedlajšej miestnosti.
Gruľko pri pohľade na preplnený stôl dobrotami, úplne zabudol na Cickine rady, ako sa má správať, zalizujúc sa, hnal sa ku stolu.
Gruľko priskočil k stolu a najradšej by bol všetko odrazu zjedol. Hltavo gniavil do seba, čo bolo pred ním, a čo nestačil zjesť, zhrabával pred seba. Masky sa div nepopukali od smiechu.
Ako tak Gruľko hrabe všetko pred seba, zbadá, na stole tortu. Tú nemohol dočiahnuť, preto vyskočil na stôl a strčil do nej svoj rypáčik. „Ved to prasiatko je prasa,“ zvolala so smiechom ktorási maska.
„Hrozné,“ poznali ma. Vystrašene pozerá pred seba Gruľko. „Ale ako ma len spoznali? Teraz ma iste upečú“ - rozmýšľa prestrašený Gruľko.
Keď Gruľko počul slovo prasa, zoskočil zo stola a snažil sa čo najrýchlejšie ujsť. „Chi, chi, chi, cho, cho, cho,“ smiali sa masky. Gruľko však počil „držte ho“ a keď sa mu nohavice zachytili na kľučke dverí, tak si naozaj myslel, že ho niekto drží.
Gruľko zachytený nohavicami na kľučke dverí toľko sa zmietal, až sa mu podarilo vyslobodiť, i keď jeho nohavice ostali visieť na kľučke. „Už ma chceli upiecť,“ rozmýšla vystrašený Gruľko a uteká, čo mu sily stačia.
Keď Cicka videla utekajúceho Gruľka, hneď pochopila, že niečo na karnevale vyparatil. „Tak a teraz ti ešte aj ja pridám,“ hovorí káravo Cicka a zdrapila Gruľka za rypáčik.
Gruľkovi bolo už jedno, čo sa s ním robí. Uteká uteká, aby sa mohol čo najrýchlejšie ukryť do svojho chlievika.
„Prišla som po šaty“ hovorí Cicka. „A ozaj, ako si sa bavil Gruľko?“, s úsmevom dodáva Cicka.
Gruľko prosí svojich priateľov, aby mu odpustili. Sľúbil, že sa polepší. Pravdaže, priatelia mu odpustili. Strýko Capko však hovorí: „Grulko, zapamätaj si, že ani tie najkrajšie šaty ti nezakryjú tvoje zlé skutky.“
