y
V ovocnom sade
I. časť - Ovocný sad a jeho škodcovia
Na jar teplé slniečko prebudí prírodu zo zimného spánku, vyláka zo zeme zelenú trávičku a na úbočiach a lúkach vyčarí rozličná pestrofarebná kvety. Koncom apríla zakvitnú i ovocné stromy. Ak je popri sebe vysadených viac ovocných stromov, vzniká ovocný sad. Keď sú v ovocnom sade vysadená stromy jabloní, je to jabloňový sad. Sú aj iná ovocná sady ako jabloňové? Ak áno, povedzte aké! (čerešňový, višňový, hruškový, orechový atď.) Ak sú v sade vysadené rozličná ovocná stromy, hovoríme, že je to sad zmiešaný. Krásne voňavé kvety jabloní lákajú včeličky a iný hmyz, ktorý hľadá sladkú šťavu. Pritom poprenášajú žltý peľový prášok z jedného kvetu na druhý.
Z kvetov narastú cez leto a na jeseň dozrejú chutná jabĺčka. Iste by ste si chceli na nich pochutnať! Jabĺčka sú nielen chutné ale i zdravé.
Zo všetkých kvetov však nenarastú taká pekné jablká, lebo v sade žijú rozliční škodcovia. Niektorí ničia sad už vtedy, keď kvitne, iní ožierajú listy a niektorí napádajú až ovocie a znehodnocujú ho. Na obrázku vidíte kvitnúcu halúzku jablone. Niektoré kvety sú napadnuté škodlivým hmyzom. Niekedy napadne púčky kvetov, ktoré potom zvädnú a uschnú. Inokedy vyhryzie kalí šok rozkvitnutého kvetu. Z takýchto poškodených kvetov už jablká nenarastú. Niekedy sa larvy drobných motelov zavŕtajú do ovocia, ujedajú z neho a poškodia ho. Takéto červavé ovocie nie je chutné.
Na obrázku vidíte ďalšieho škodcu. Poznáte ho? Povedzte, ako sa menuje! Pozrite sa dobre na obrázok a povedzte, akú škodu robí na čerešňovej halúzke! Boli aj u vás na jar chrústy? Povedzte, ako ste ich zo stromov odstránili a čo ste s nimi spravili? (Striasli zo stromov, pozbierali a zničili horúcou vodou. Potom ich dali hydine.)
Okrem hmyzu napádajú ovocné stromy i rozličné huby a plesne, ktoré poškodzujú ovocie, listy alebo drevo. Ničíme ich tak, že stromy postrekujeme rozličnými chemickými látkami.
Aby pod opadaným lístím neprezimovali rozliční škodcovia, zhrabujeme lístie a pálime ho. Túto prácu môžete vykonať i vy. Kto z vás už na jeseň hrabal v záhrade suché opadané lístie a pálil ho? (Pozor na nebezpečie ohňa! Na pálenie lístia majú dozerať starší súrodenci alebo rodičia!)
II. časť - Vtáci v sade, Ich vzhľad a život
Ľudia majú pri ničení škodlivého hmyzu veľa malých pomocníkov. Čo myslíte deti, kto sú títo pomocníci? (Vtáci.) Na obrázku vidíte štyroch vtáčikov, ktorí žijú v ovocnom sade. Ukážte, ktorého poznáte, ako sa volá a čo o ňom viete! (Ak niektorého vtáka žiaci nepoznajú, učiteľ im povie jeho meno. Hore vľavo je sýkorka, vedľa nej pinka, dole vľavo je drozd a pri ňom škorec. Žiaci vtákov pozorujú, porovnávajú ich veľkosť a charakteristické zafarbenie peria.) Aby sme ich lepšie poznali, povieme si o každom z nich niečo zaujímavé.
Na obrázku vidíte sýkorku veľkú. Samička sedí v hniezde na vajíčkach. Samček práve priletel k hniezdu. Sýkorka býva najradšej v sadoch a lesoch. Po vetvách stromov sa veľmi šikovne pohybuje. Hľadá tam hmyz. Sú to húsenice, motýle a rozličné chrobáky. Do hniezda znáša 6 i viac bielych vajíčok o hrdzavými škvrnami. Vyliahnuté i mláďatá kŕmi dva až tri týždne. Vtedy spotrebuje pre mláďatá veľa hmyzu. Preto najmä v tom čase je veľmi užitočná. Sýkorky spievajú svoje \"sik-sik\" alebo \"sisi-tŕn, sisi- tŕn\". (Umožnite žiakom vypočuť hlas sýkorky z magnetofónového záznamu.)
Ďalším obyvateľom našich sadov a parkov je veľmi pekne sfarbený vtáčik - pinka obyčajná. Na obrázku je samček i samička. Pozorne sa na oboch zahľaďte a ak je medzi nimi nejaký rozdiel, povedzte aký! (Samček je pestrejšie zafarbený.) Pinka obyčajná sa živí hlavne rozličnými semenami a mláďatá kŕmi hmyzom. Hniezdo si robí buď na stromoch, buď vo vysokom kroví. Dvakrát do roka znáša do hniezda po 4-6 vajíčok. Zaujímavé je, že samčeky piniek ostávajú u nás celý rok. Samičky na zimu odletujú do teplých krajín a na jar sa vracajú k nám späť. Viete ako spieva pinka? Hlas pinky si ľahko zapamätáte, pretože podľa neho sa volá. Spieva zvonivo \"pink-pink” a pri lietaní sa ozýva \"jib-jib\". (Magnetofónový záznam.)
Na obrázku vidíte škorca obyčajného. Všimnite si farbu jeho peria. Zaujímavé je, že škorec má zobák na jar a v lete žltý, na jeseň a v zime tmavohnedý. Býva v dutinách starých stromov i na topoľoch, kde si stavia hniezdo. V mestských sadoch i záhradách býva v búdkach, ktoré mu pionieri každý rok pripravia na strome. Je veľmi užitočný, lebo sa živí pandravami chrústov, larvami, húsenicami a kobylkami. I v lesoch ničí hmyz, ktorý napáda stromy. Na jeseň však nepohrdne ovocím a môže napáchať veľa škôd v záhradách a vo vinohradoch.
Ako sa menuje vták, ktorého hlavy sú na obrázku? (škorec obyčajný.) Pozorujte dobre obidve hlavy a ak zbadáte nejaký rozdiel, povedzte to! (Hlava s tmavohnedým okom je škorec samček, druhá so sivým okom je samička.) Takto podľa sfarbenia oka rozoznáme samčeka od samičky.
Škorec má jednu nedobrú vlastnosť. Je maškrtný ako niektoré deti. Pre jeho maškrtnosť ho vinohradníci nemajú radi, lebo na jeseň im vo vinohradoch zobe hrozno. Koncom októbra alebo začiatkom novembra škorce vo veľkých kŕdloch odlietajú od nás do teplách krajín. Na jar sa k nám vracajú. Preto hovoríme, že škorec je sťahovavý vták. Dospelé škorce spievajú najčastejšie \"špet-špet” alebo \"štaar-štaar\".
V záhradách, mestských sadoch a parkoch žije väčší tmavý vták. Volá sa drozd čierny. Drozd poskakuje po zemi a medzi lístím hľadá potravu. Chutnajú mu slimáčiky, rozličný hmyz i všetky červíky, ktoré nájde. Rád si pochutná i na čerešniach a rôznych bobuliach. Hniezdo si robí v kroví, na stromoch, ale i na domoch. Na hniezde sedí až trikrát do roka. Po dvoch týždňoch sa z vajíčok vyliahnu malé drozdy. Zaujímavé je, že z drozdej rodinky spieva iba samček. Vtedy jeho pekný hlas môžeme počuť skoro zrána, alebo pred večerom. Okrem pekného spevu často sa ozýva \"tak tak”, \"duk duk\" alebo \"dixdixdix”. (Magnetofónový záznam.) Na obrázku je samček (čierno sfarbený) a samička (tmavohnedej farby).
III. časť - Ochrana vtákov v sade
Na jeseň, v zime, v skorej jari, keď naši malí pomocnící v sade nenájdu nijakú potravu, pripravíme im kŕmidlá. Nasypeme im tam rozličné semienka, omrvinky a zvyšky jedál, ako sú kúsky mäsa, ryže, zemiakov apod. Tým ich chránime pred hladom a uhynutím. Pozrite, ako sýkorkám chuti!
Sýkorky majú veľmi rady, keď im zavesíme na halúzku kúsok slaninky, loja, alebo tučného mäsa, ktoré veľmi obratne ozobkávajú.
Šikovní pionieri pripravia škorcom búdky, v ktorých si stavajú s obľubou hniezda. (Zhrnutie - poznávanie vtákov v prirodzenom prostredí, v ktorom šijú a v ktorom sa pohybujú.) Učili sme sa o užitočných vtákoch v ovocnom sade. Teraz vám ešte raz ukážem každého vtáka a na niečo sa vás opýtam.
(Sýkorka veľká) Povedz, ako sa volá vták na obrázku. Hovorte, čo ste si o ňom zapamätali! (Žiaci sa postupne hlásia, ich odpovede doplní učiteľ.)
(Pinka obyčajná) Ako sa volá vták na obrázku? Povedzte, čo o ňom viete! (Žiaci odpovedajú. Učiteľ si otázky vopred pripraví a pri opakovaní ich postupne dáva žiakom tak, aby hodina mala spád. )
(Škorec obyčajný) Porozprávajte, čo viete o vtákovi na obrázku (meno, ako žije, čím sa živí). Čím je tento vták užitočný a čím škodlivý?
(Drozd čierny) Ako sa volá vták na obrázku? Kde žije a ako si hľadá potravu? Čím sa živí? Teraz už poznáte štyroch vtáčikov, ktorí žijú v našich sadoch. Chráňte ich , lebo sú to naši pomocníci.
