Vzal však Bohdanku do náručia a zaniesol ju ku svojmu bratovi Mesiacovi, bledému mládencovi so striebristými vlasmi. Ani on však o zakliatych bratoch nič nevedel, ale odniesol Bohdanku k bratovi Slnku.
„Viem o tvojich bratoch a odnesiem ťa k nim,“ povedal krásny zlatovlasý mládenec. „No najprv si oddýchni a posilni sa večerou.“ Ponúkol Bohdanke kurča. Poradil jej aby kosti pozbierala a vzala so sebou.
Keď sa noc minula, prišlo Slnko na zlatom koči, a viezli sa horou, dolinou, až sa našli v tmavom údolí, obkolesenom vysokými skalami. Tam ju zlatovlasý mládenec z voza vyložil. „Teraz si pomôž sama,“ povedal a zmizol.
„Možno sú bračekovia na niektorej skale,“ povedala si a chystala sa vyštverať na tú, ktorá sa jej videla najprístupnejšia. Keď si vykasala sukňu, vypadli je zo zásterky kosti. Urobil sa z nich rebrík, siahajúci až na vrchol skaly.
Rýchlo sa vyštverala nahor a našla sa v jaskyni. Bolo tam sedem postelí a na stole prestreté pre sedem osôb. Napochytre pripravila sedmoro jedál, pre každého brata iné, z prsta stiahla prsteň, položila ho pod prvý tanier a schovala sa pod jednu z postelí.
Netrvalo dlho a bratia havrani prišli z lovu domov. Čudovali sa: Jedlo na stole a pre každého to, čo najväčšmi obľubuje. Najstarší brat našiel prsteň. „Musí tu byť niekto z domova!“ zvolal radostne. Hľadali v jaskyni a našli Bohdanku.
Veľmi sa potešili. Povedali jej, ako ich môže vyslobodiť: „Musíš zasiať ľan, vytrhať ho, utkať plátno, vybieliť a ušiť nám košele. Po celý čas nesmieš slovo povedať.“ Odvetila, že jej nič nebude zaťažko, len keď ich vyslobodí. Keď to bratia počuli, boli celí uveličení.
Ráno jej dali skrinku so semenami a v peknom údolí jej určili pole, kde mohla zasiať ľan, a ukázali dutú vŕbu, v ktorej mohla bývať. Smutne sa s ňou rozlúčili a odišli. Každý deň jej nosili jedlo, ale nikdy nikoho z nich nevidela.
Zasiala ľan, plela ho, trhala, máčala v rose, obracala, trepala, česala a napokon priadla. Raz sa zjavil pri jej vŕbe pes. Patril pánovi, ktorý v údolí zablúdil.
Na pánove otázky len krútila hlavou a ukazovala na ústa, že je nemá. Pánovi sa krásna priadka zapáčila a rozhodol sa, že ju vezme so sebou do kaštieľa.
Dal naložiť do koča jej ľan, praslicu i vreteno a viezli sa. Ako pán na ňu, aj ona naňho dívala sa so záľubou. Pánova nevlastná sestra vítala však Bohdanku len očistom. Bola zlá a nikoho okrem seba neľúbila.
Pán však sa o sestru nestaral a vzal si Bohdanku za ženu. Bohdanka bola šťastná, ale na bratov nezabúdala. Dala si v izbe postaviť krosná a tkala, potom plátno bielila a šila bračekom košele.
Pán musel odcestovať k priateľovi. Tri dni po jeho odchode sa Bohdanke narodil synček. Zlá švagriná dieťatku zapchala ústa a vyhodila ho oblokom, a Bohdanke podstrčila mača.
Zaraz napísala bratovi, že má divožienku a že by ju mal dať upáliť. Napísala aj jeho priateľovi, aby hosťa zadržal a nepúšťal ho domov. Priateľ odpísal, že tak urobí a s listom vychystal posla.
Posol prišiel a zlá žena Bohdanke oznámila, aby sa na rozkaz svojho muža pripravila na smrť. Nedovolila ani došiť sedem stehov na poslednej košeli. Bohdanka ju teda poskladala a vzdychla si: „Úbohí bračekovia, ja som svoju úlohu splnila, no kdeže ste vy?
Vtom sa strhol hrozný šuchot, priletelo sedem havranov a na krídlach niesli utešené dieťatko. Položili ho Bohdanke do náručia: „Hľa, drahá sestrička, takto sme sa ti trochu odslúžili, a teraz chytro prehoď košele,“ povedal najstarší brat.
Naradostená vzala košele a jednu za druhou na bratov hodila. V tej chvíli sa z havranov stali urastení chlapi a mládenci. Iba najmladšiemu ostalo na pleci sedem pierok, lebo Bohdanka nemohla tých sedem stehov došiť.
Vtom zadupotali na dvore konské kopytá a o chvíľu Bohdanka objímá svojho muža a kladie mu do náručia vyslobodeného syna. Keby bol mohol Bohdanku ešte väčšmi ľúbiť, bol by tak urobil. Dozvedel sa od švagrovcov, čo pre ich vyslobodenie vykonala.
V radosti zabudli na pánovu zlú sestru. Zato služobníctvo nezabudlo, lebo bola nedobrou paňou. Videli, ako sa chystá ujsť. Chytili ju za vlasy a bez milosrdenstva ju šmarili do ohňa.
Pán predal gazdovstvo a s Bohdankou a švagrovcami sa vybral k ich rodičom. Nedá sa opísať, ako sa radovali, keď sa im vrátili všetky deti, ktoré pokladali už za stratené, a navyše nový syn a malý vnuk.
y
