y
Snehuľka a sedem trpaslíkov
Bol raz jeden kráľ a kráľovná a tým sa narodilo prekrásne dievčatko.
Na svet prišlo v zime, keď mrzlo a husto snežilo, a preto jej dali meno Snehuľka. Čielko sa jej belelo ako sneh, oči mala modré ako obloha a vlasy čierne ako noc.
Snehuľka rástla a rozvíjala sa ako ruža. Bola dobrá a milá, ani pavúčikovi neublížila, ani kvietok nepristúpila. Každého mala úprimne rada a ľudia ju milovali. Ale istého dňa Snehuľke umrela mamička.
Král sa onedlho znovu oženil. Macocha holá veľmi pekná, ale Snehuľku rada nemala. To bolo pre Snehuľku hotové nešťastie, a ešte horšie bolo, že macocha vedela čarovať.
Každý deň sa pozerala do kúzelného zrkadla a vypytovala sa ho: „Povedz mi, zrkadlo, kto je na svete najkrajší?“ A zrkadlo poslušne odpovedalo: „Ty si zo všetkých najkrajšia.“
Minulo sa niekoľko rokov a zo Snehuľky sa stala prekrásna panna. Kráľovná jej krásu a obľubu u ľudí závidela. Istého dňa sa spýtala zrkadla: „Povedz mi, zrkadlo, kto je na svete najkrajší?“ Zrkadlo odpovedalo: „Si pekná, ale nie si najkrajšia, Snehuľka je oveľa krajšia.“ A v zrkadle sa objavila Snehuľkina tvár.
Kráľovná si priam dala zavolať komorníka a rozkázala mu, aby Snehuľku odviedol hlboko do lesa a tam ju zabil. Ak vraj to nevykoná, bude o hlavu kratší. Čo si mal, chudák, počať?
Snehuľka si vzala džbánček, že bude v lese zbierať jahody, a nanič zlého nemyslela. No v lese jej komorník všetko povedal a kráľovnin zlý rozkaz nesplnil. Keď zmizol, pustila sa Snehuľka hlbšie do lesa.
Ustatá a utrmácaná ľahla si na čistinke do trávy a zaspala. Keď sa ráno prebudila, bolo okolo nej plno kvetov. V tráve panáčkoval zajačik a trochu ďalej sa pásla laň.
Snehuľka sa tomu potešila, vstala, učesala sa a pobrala sa ďalej. Zajačik poskakoval pred ňou a priviedol ju k miestu, kde stála stará chalúpka.
Dvere na chalúpke boli otvorené a Snehuľka vošla dovnútra. V chalúpke bolo všetko špinavé a rozhádzané, na oknách plno pavučiny a na stole sedem špinavých hrnčíčkov. Vedľa v komôrke stálo sedem nepopravených postieľok.
Snehuľka dlho nerozmýšľala a dala sa s chuťou do roboty. Umyla riady, zamietla podlahu a poometala pavučiny. V komôrke popravila sedem postieľok a do jednej si ľahla.
V chalúpke bývalo sedem trpaslíkov. Celý deň robili v lese a večer sa vracali umorení domov. Keď našli chalúpku čistú ako zo skla, všade plno kvetín a na stole večeru, nevychádzali z údivu.
Jeden z trpaslíkov nazrel do komôrky a tam zazrel Snehuľku. Ostatní sa tam nahrnuli, privítali ju a radi prijali medzi seba. Zostala v chalúpke, o trpaslíkov sa dobre starala a ti ju za to mali veľmi radi.
Ale raz zlá macocha zase začala obdivovať svoju krásu a chytila zrkadlo: „Povedz mi, kto je na svete najkrajší?“ opýtala sa a zrkadlo odpovedalo: „Si pekná,, ale nie si najkrajšia. U siedmich trpaslíkov žije ešte spanilejšia kráska ...“
Najedovaná kráľovná hneď začala čarovať. Premenila sa na starenu, vzala otrávené jabĺčko a vydala sa do lesa. Šla, šla, až zazrela chalúpku siedmich trpaslíkov.
Snehuľka nič netušila, piekla svojim druhom koláče. Keď vstúpila do chalúpky starena, hneď jej jeden ponúkla. Ako odmenu dala starena Snehuľke pekné jabĺčko.
Snehuľka sa úctivo s ňou rozlúčila, odprevadila ju z chalúpky a potom s chuťou zjedla darované jabĺčko.
Ešte ani celé nezjedla, a už sa ako mŕtva zrútila na zem a tam ležala bez pohnutia až do večera.
Keď sa vrátili trpaslíci domov a zazreli mŕtvu Snehuľku, všetci sa od veľkého žiaľu rozplakali. Potom priniesli sklenenú rakvu, uložili Snehuľku dovnútra a vyzdobili rakvu čerstvými kvetinami.
Len raz išiel okolo rytier a vošiel do chalúpky. Trpaslíci boli v robote a v chalúpke našiel iba sklenenú rakvu s nebohou Snehuľkou. Rytier pobozkal Snehuľku na čelo a tá v tej chvíli ožila.
Večer sa vrátili trpaslíci domov a od údivu dobre že z nôh nespadli. Od radosti vystrojili pre Snehuľku a rytiera bohatú hostinu, pili, jedli až do rána a Snehuľka s rytierom natešená sedela medzi nimi.
Medzi tým sa vrátila zlá kráľovná na hrad a premenila sa zase na svoju pôvodnú podobu. Bola istá, že je teraz najkrajšia, ale jednako chytila zrkadlo, aby jej povedalo pravdu. Len čo sa do neho pozrela, hneď v ňom zazrela Snehuľku. Od zlosti zrkadlo rozbila a sama sa premenila na netopiera, ktorý vyletel komínom a viac sa na hrad nevrátil.
Kráľ zvolal družinu a vydal sa Snehuľku hľadať. Našli ju s rytierom a hneď ich odviezli do zámku. Kráľ zvolil, aby si rytier vzal Snehuľku za ženu. To vám bolo radosti a slávy. A na svadbe sedela Snehuľka so svojím ženíchom v prostriedku medzi siedmi drahými trpaslíkmi.
